J. I. Bajza: Príhody a skúsenosti mládenca Reného

Jozef Ignác Bajza
Príhody a skúsenosti mládenca Reného

I. Autor
Jozef Ignác Bajza (1755-1836) bol r. 1780 vo Viedni vysvätený za katolíckeho kňaza. O tri roky neskôr sa stal farárom v Dolnej Dubovej pri Trnave, kde pôsobil dvadsaťdva rokov. Potom ešte postupne spravoval farnosti v Prietrži a v Zbehoch. R. 1828 ho vymenoval kardi-nál Alexander Rudnay za kanonika bratislavskej kapituly, kde zotrval až do svojej smrti. Bajza patril k svojráznym predstaviteľom slovenskej osvieteneckej literatúry. Hoci bol súčasníkom bernolákovcov, nielenže nikdy nepoužil ich jazyk, ale viedol s nimi časté polemiky. Písal vlastnou slovenčinou, ktorú si upravil podľa svojej ľubovôle. Začiatkom r. 1785 vyšiel prvý zväzok jeho diela „René Mláďenca Príhodi a Skúsenosťi“. Na jeseň toho istého roku mala vyjsť aj druhá časť spomenutého románu, no na základe osobného zásahu cirkevného cenzora Štefana Nagya priamo v bratislavskej tlačiarni bola jej tlač pozastavená, a preto sa z nej zachovali len dva aj to neúplné exempláre. II. Útvar
Román - vôbec prvý v slovenskej literatúre. Hoci by sa z dnešného pohľadu javil ako cestopisno-dobrodružný, ponecháme mu radšej označenie podľa dobových osvieteneckých kritérií ako román výchovný. Keďže Bajza poznal vkus dobových čitateľov, vedel, že román z tuzemského prostredia by ich nezaujal ani zďaleka tak, ako z oblasti exotických arabských krajín s moslimským náboženstvom.

III. Postavy
1. Mládenec René (Ibrahim ml.) - obchodnícky syn Dona Varleta z Benátok
2. Don Varlet - obchodník z Benátok, otec mládenca Reného
3. Van Stiphout - vychovávateľ a verný sprievodca mládenca Reného, kňaz mimo služby
4. Fatima - Reného sestra, ináč chovanica tripoliského pašu Ibrahima st. 5. Hadixa - muftiho dcéra, zaľúbená do Reného
6. Tripoliský paša - Ibrahim st. (Tripolis di Soria v dnešnej Sýrii) - otčim Fatimy a Reného
7. Kádi - pašov vyšší služobník
8. Mufti (z Káhiry) - otec Hadixy
9. Muftiho rodinný lekár - zaľúbený do Hadixy, kresťan obrátený na moslima
10. Kresťanská zajatkyňa v Káhire - matka Fatimy a Reného
11. Sprievodca Reného a Van Stiphouta po Hornom Uhorsku, dnešnom
Slovensku, vzdelaný katolícky kňaz, ináč hovorca autorových názorov a postojov
12. Epizodické postavy druhého dielu: mlčanlivá mníška, farár na hodoch, chudobná dedinská
gazdiná, felčiar, evanjelický biskup, židovský krčmár a ďalší
IV. Dej
I.

diel: Úvodným motívom je cesta mládenca Reného a jeho vychovávateľa Van Stiphouta z Benátok do Tripolisu di Soria (v dnešnej Sýrii), na ktorú sa náš hrdina vydáva proti vôli svojho otca Dona Varleta. Dostanú sa až do paláca samého tripoliského pašu Ibrahima st., kde sa o nich stará jeho domnelá dcéra Fatima. Čoskoro sa ukáže, že ona je dievčinou, pre ktorú podnikli svoju cestu t. j. Reného sestrou. Rovnaké materské znamienka sú neklamným zna-kom o ich najbližšom príbuzenskom vzťahu. Chystajú sa teda na útek. Fatimin plán prekazí zbojník Aboris tým, že ju unesie na lodi. René a Van Stiphout sa vydávajú na more ju hľadať, hoci netušia akým smerom sa majú plaviť. Do pátrania po Fatime sa púšťa aj kádi, ktorému ako vysokému hodnostárovi paša počas svojej neprítomnosti zveril svoju dcéru na starosť. Loď s Reném a jeho verným spoločníkom v búrke stroskotá. Rozbúrený živel na istý čas roz-delí osudy tejto priateľskej dvojice. Hlavného hrdinu more vyplaví pri egyptských brehoch. Padne do pasce na zver a lovci ho predajú do otroctva. Našťastie sa dostane do domu istého kresťansko-koptského Araba v Káhire. Začas tu pôsobí ako učiteľ cudieho jazyka pre jeho syna. Onedlho musí zmeniť pôsobisko, lebo sám mufti, t. j. najvyšší moslimský duchovný má záujem o rovnakú službu pre svoju dcéru Hadixu. Táto pôvabná Egypťanka zahorí k Renému veľkou láskou. Protagonistovi príbehu síce ani ona nie je ľahostajná, ale predsa ju len podo-zrieva, že svoje city predstiera na otcov pokyn, aby sa náš mládenec dal ľahšie obrátiť na is-lam. V muftiho dome stretáva totiž lekára, ktorý bol pôvodne kresťanom, ale pridal sa k vyznávačom Alaha a Mohameda. Neopatrný René ho začne pokladať za svojho priateľa a dôverníka. Čoskoro tiež zistí, že Hadixina láska k nemu je nepredstieraná a úprimná. Ba na veľké prekvapenie oboch vysvitne, že už v detstve boli zasnúbení. Medzičasom sa Reného jeho zradný priateľ - muftiho lekár pokúsi otráviť. Zachráni ho jedna cudzinka z domu Araba, u ktorého býva. Zakázaná láska moslimky a kresťanského mládenca je náhle prezradená. O-boch uvrhnú do väzenia, kde každý osobitne očakáva trest smrti. Tu autor preruší napínavé rozprávanie a strihne na príbeh Fatimy a Van Stiphouta. Aj loď unesenej devy stroskotá. Re-ného vychovávateľ ju nájde polomŕtvu na morskom brehu. Prvá cesta oboch smeruje do Tri-polisu di Soria, odkiaľ chcú pokračovať do Benátok. K talianskym brehom však budú nútení vyplávať skôr ako plánovali, lebo sultán dá tripoliského pašu, Fatiminho otčima, zavraždiť. Šťastne sa dostanú do Benátok k Donovi Varletovi, kde ich zastihne list od Reného z väzenia. Pisateľ v ňom okrem iného oznamuje, že ho čaká trest smrti.

Náhle sa v ich dome ohlási aj kádi hnaný výčitkami svedomia. Porozpráva im svoj neuveriteľný príbeh. V minulosti bol totiž pirátom a so svojimi kumpánmi zajali mladého Dona Varleta a jeho tehotnú manželku. Pri ďalšej bitke boli síce piráti zneškodnení a pobití, ale jemu sa podarilo zachrániť aj s krásnou zajatkyňou. Budúci kádi si ju doviedol do Tripolisu di Soria. Tam porodila utešené dvojičky - dievčatko a chlapčeka. V tom čase jedna z manželiek budúceho pašu v spánku nechtiac udusila svoje dieťa. Keďže to bola dobrá kádiho priateľka, uprosila ho, aby jej namiesto uduseného nemluvniatka zveril deti svojej otrokyne. Bývalý pirát ju poslúchol, vďaka čomu mohol neskôr urobiť slušnú kariéru. Paša dal deťom mená Fatima a Ibrahim ml., čo bol vlastne René. Ak však jeho zajatkyňa dovtedy žialila iba za manželom, jej zármutok sa potom stal mnohonásob-ne väčším. Kádi sa nad ňou zmiloval a radšej ju predal tomu istému kresťansko-koptskému Arabovi, ktorý neskôr kúpil aj Reného. A čo sa medzitým dialo v Káhire? Obvinenie Hadixy a Reného predniesol istý derviš, potulný moslimský mních v službách zradného lekára. Predvie-dol pritom niekoľko kaukliarskych či fakírskych kúskov, ktoré mali potvrdiť hodnovernosť jeho výpovede. Hadixa vo väzení za pomoci verného služobníctva pripravila ich rekonštruk-ciu. A keď už mala ísť na popravu, vyžiadala si za asistencie rozhorčeného, sebe nakloneného davu posledné slovo, ktoré jej vlastný otec, sfanatizovaný mufti upieral. Absolvovala všetky dervišove kúzla taktiež bez ujmy na zdraví. Lekár sa potom zastrelil a derviša po súde a ukrut-ných mukách sťali. René sa mohol konečne vrátiť domov a Hadixa zosnovala taký plán úteku, aby ho ešte predbehla. S Reném sa vrátila aj zajatkyňa u kresťansko-koptského Araba a záro-veň jeho záchrankyňa. Don Varlet v nej spoznáva svoju oplakanú manželku a matku svojich detí. Fatima sa vyzná z lásky k Van Stiphoutovi, no nepozná prekážku, ktorá nateraz bráni naplneniu ich vzťahu: Reného vychovávateľ je totiž katolícky kňaz. Hrdina románu zrazu oznámi svoje rozhodnutie vydať sa na ďalšiu cestu. Tentokrát po strednej Európe, konkrétne po hornom Uhorsku - dnešnom Slovensku. Chce totiž zistiť, ktorý stav, ktoré povolanie sa mu bude najviac páčiť, aby ho mohol raz slobodne a s láskou vykonávať. Fatime prisľúbi, že aj jej city sa čoskoro dočkajú zavŕšenia, akoby očakával, že po tomto cestovaní sa Van Stipho-ut vzdá svojho kňažského stavu. II.

diel: V tomto zväzku autor skutočne ponúka veľa negatívnych čŕt o rehoľníčkach a o kňazoch v duchu dobovej módnej jozefínskej ideológie. Hneď na začiatku cesty sú naši prota-gonisti svedkami nedôstojného, ba až komediálneho obradu prijímania mladej dievčiny rehoľ-nými sestrami za novicku. V tom istom kláštore na druhý deň stretnú tajomnú mlčanlivú mníšku, ktorá im predsa len rozpovie svoj príbeh. Habit si obliekla len preto, že ju o to požia-dal v podvrhnutom liste jej milý ako ťažko ranený vojak. Písomnú správu sfalšovala jej maco-cha. Mladík sa vrátil z vojny živý a zdravý. Rehoľníčke však jej predstavené neumožnili vystúpiť z kláštora, ale ju dali násilím previesť do iného mesta. Zhodou okolností Van Stipho-ut poznal druhú časť jej príbehu, nakoľko sa raz zoznámil s jej milým, ktorý už medzitým zo-mrel. Jej macocha napokon tiež vstúpila do kláštora. Kým došli do Viedne, stretli sa ešte s viacerými neporiadkami panujúcimi v cirkvi. René ihneď podával návody na ich odstránenie. V metropole habsburskej monarchie im cestu skrížil istý svetský kňaz, ktorý dobre poznal reč, obyčaje a pomery v hornom Uhorsku čiže dnešnom Slovensku, kam mali namierené. Prijali ho teda za svojho sprievodcu. Prešli cez Bratislavu, kde obdivovali Hrad ako sídlo generálneho seminára, kde sa zhromaždili tí, čo sa chcú stať duchovnými pastiermi, aby získali vzdelanie v takom jazyku, v akom raz budú učiť svoje ovečky. V Trnave zasa navštívili útulok pre prestar-nutých kňazov, v ktorom sa stretli s veľmi zlými životnými podmienkami, pod ľudskú dôstoj-nosť. Ich putovanie pokračovalo smerom na sever, popri Váhu. Sprievodca im cestou podal výklad o Slovákoch, ich jazyku, literatúre a dejinách. Zmieni sa aj o istom kňazovi buditeľovi, ktorému cirkevná cenzúra nedovolila vydať v slovenčine verše o ľuďoch všetkých stavov. Bajza teda takto píše sám o sebe.. Keďže na vtedajšom Slovensku bolo málo hostincov, René a jeho spolucestujúci sa rozhodli, že sa budú ubytovávať po farách. Na tej najbližšej ich farár-hostiteľ pozve aj na hody, ktoré sa práve konajú. Potom im rozpráva o ťažkostiach, s ktorými zápasia správcovia farností pri získavaní a zachovávaní materiálneho zabezpečenia. Traja ces-tovatelia sa potom ocitnú v takej dedine, kde niet ani fary ani krčmy. Sú nútení požiadať o pohostenie v najbližšom dome. Na podnet ich sprievodcu sa začnú vydávať za žobravých mníchov kveštárov. Keď chudobná gazdiná im už nemala čo dať zo svojho, bola nútená ísť k susedkám požičať si ešte aspoň kohútika. Potom sa hostia priznali a so sebou nič nezobrali. Nechali sa iba ponúknuť obedom, z ktorého poslali aj gazdovi na pole.

V ďalšej farnosti našli chorého farára, ktorého prišiel ratovať jednoduchý felčiar. Svoje medicínske „umenie“ a svoj lekársky zákrok popisoval takým komickým spôsobom, že pacient vybuchol od smiechu. Vte-dy mu praskol skrytý vred a uľavilo sa mu. Bol teda mimovoľne vyliečený. René a jeho spo-ločníci sa krátko nato stanú svedkami krutého zaobchádzania zemanov so svojimi sedliackymi poddanými prostredníctvom drábov. Jedného nešťastníka neľútostne bičovali a palicovali iba preto, že zabil pánskeho zajaca vo svojej kapuste. Rozhorčený René chcel už-už zakročiť, ale sprievodca mu vysvetlil, že žiaden súd by nevzal na vedomie žalobu proti takému pandúrovi. V inej, čisto evanjelickej obci im hostinský odoprie prístrešie, lebo podľa oblečenia spozná, že sú medzi nimi dvaja katolícki kňazi. Navštívili teda faru, v ktorej sídli sám evanjelický biskup. Po večeri sa naši traja cestovatelia pustili s jeho synom, ináč kaplánom do učenej dišputy o teologicky neopodstatnenej požiadavke celibátu t. j. zákazu ženiť sa pre katolícke duchoven-stvo. Potom ich cesta viedla cez takú dedinu, kde hostinec patril málo sympatickému židov-skému krčmárovi. René a jeho spoločníci na vlastné oči videli, ako nemilosrdne tento človek vymáhal úroky z peňazí, ktoré svojim zákazníkom požičiaval nie zo súcitu, ale z vypočítavosti. Nedokončený román má vo svojom umelom závere ešte epizódu o starom lakomom farárovi a jeho dopletenom kaplánovi. Hostiteľ chcel všetkých troch pocestných vypoklonkovať, ale oni sa mu jednoducho nedali. Zhrnutie: Autorove návody ako reformovať spoločenské i cirkevné poriadky boli síce sympa-tické, odvážne a pokrokové, ale neuskutočniteľné. Opisovanie napínavých príbehov v prvom dieli mu často spomaľujú rôzne odbočky a opisy odborného rázu: napr. o staroegyptských starožitnostiach, ktoré v okolí Káhiry spoznával sám René alebo o spôsobe života „riečnych koní“ - hrochov a krokodílov. V tomto románe teda ešte doznieva jedna črta typická pre star-šiu literatúru - žánrový synkretizmus. Odborná literatúra sa tu prelína s krásnou. Bajza prejavil svoje umelecké sklony napr. pri opise tváre a iných pôvabov Hadixy. Kým prvý diel románu je skôr príbehom o hľadaní osobného a rodinného šťastia, druhý zväzok ponúka rozprávanie občianskom hľadaní svojho konkrétneho miesta v spoločenskom systéme. Humanistický a národnobrodenecký odkaz Bajzovho románu je aktuálny aj pre našich súčasníkov.