JÁN SMREK

vlastným menom - Ján Čietek /16.12.1898, Zemianske Lieskové - 8.12.1982 Bratislava/

BÁSNIK A ŽENA (1934)

- básnická skladba zaznamenavajúca určitý posun od zážitkovosti k reflexívnosti v tvorbe autora
- k úvahám vyprovokovala básnika opäť žena, avšak tento raz ide o tému lásky ako trvalej hodnoty v živote človeka, o filozofiu lásky
- podľa spomienok autora báseň vznikla už v januári roku 1923, keď sa vracal bratislavským korzom od Reduty, okolo hotela Karlton popod Michalskú bránu na Palisády, kde býval. Predním išla krásna žena, ktorá ho zaujala postavou, chôdzou. Neoslovil ju, ale šiel za ňou a v hlave vznikal dialóg medzi ňou a ním.

Kompozícia
- skladbu autor komponoval ako rozhovor medzi básnikom a neznámou kráskou, s ktorou sa náhodne zblíži a vedie dialóg, poňatý kontrapunkticky, o vzťahu muža a ženy, o ženskej inšpirácii, o básnickej tvorbe, životnej skúsenosti, atď. Dielo je delené na päť kapitol:
• V zasneženom parku
• Pokračovanie jarné
• Letná noc na vode
• Padajú listy
• Po desiatich rokoch
Forma a výrazové prostriedky
- na rozdiel od predošlých adorácií ženy, realizovaných uvoľnenou strofou a veršom (kde "reč spieva"), tu použil autor prísnu formu, čím dosiahol vhodný rámec pre svoj zámer. Myšlienkovú hutnosť a výrazovú striedmosť vyprovokovala práve "prísna", disciplinovaná forma.
- dialóg je živí, vtipný, zo strany ženy koketný a zo strany básnika zvádzajúci
- jednotlivé repliky autor zapisuje do veršov, ako hociktorú inú báseň. Má jedenásťslabičný verš s obkročným rýmom (a b b a):
- repliky ženy uvádza autor úvodzovkami, repliky muža bez nich, pretože celá skladba je výpoveďou básnika
- básnická skladba je písaná ako dramatický text. Dialóg nie je prerušovaný napríklad opisom prírody:
Preto ma zvábilo dnes snežné perie;
tak lahodí to, keď sa všetko belie;
a krásky hemžia sa tu ako víly.
- rovnako je to i s reflexívnymi časťami:
Lásky - tej nemám, iba reflex márny,
bôľ sa mi zbridil, že bol jednotvárny.
Eh, život chutí mi sťa popol suchý...
pretože autor tieto názory a pocity, či úvahy vsúva do úst muža - básnika. Celé dielo je jeho výpoveďou. Všetky tieto deje sú súčasťou repliky muža.
- metafora:
Cítim, že v dnešnom svete nie je hodné
kvet duše stlať len ako púhu slamu
pred kone, rezať z neho sečku samú
pre duše hlinené negramotné,
alebo dočahovať k lemu neba,
dobývať odtiaľ perly, diadémy
a potom siať ich po blatistej zemi.