3. maturitná téma
PREROMANTIZMUS
Osvietenské myslenie a jeho odraz v slovenskej klasicistickej literatúre, idea slovanskej vzájomnosti v diele J. Kollára a J. Hollého

Spoločenské podmienky: Po skončení Napoleonských vojen ovplyvňovali situácie na Slovensku hlavne južní susedia – Maďari. Boli uvedomelým a hrdým národom, bojovali za uznanie maďarskej samosprávy a maďarčiny ako úradného jazyka. Boli veľmi neznášanlivý a neústupní k iným národom žijúcim v Uhorsku a odopierali im základné práva. Vtedy Slováci zistili, že musia čeliť národnostnému útlaku z 2 strán: 1. nemeckej
2. maďarskej
Nositeľom národnej myšlienky sa stala skupina Slovenskej inteligencie, ktorá sa opierala o ľud. V tomto čase vzniká myšlienka slovanskej vzájomnosti, na základe ktorej sa mali spojiť všetky slovanské národy a zjednotiť sa pod vedením Ruska. Idea slovanskej vzájomnosti sa stala hybnou silou slovenského národného hnutia. Pod jej vplyvom sa zvyšuje záujem o Slovanov, študujú sa slovanské jazyky, literatúra a dejiny. Iniciátormi myšlienky slovanskej vzájomnosti na Slovensku boli:
Pavel Jozef Šafárik,
Ján Kollár,
Ján Hollý.

Vieru v slovenských vzdelancov, v Rusko upevňovali aj názory nemeckého filozofa Herdera, ktorý predstavil slovanské národy ako mierumilovné, pracovité, ľudské a ako národy s veľkou budúcnosťou.

Charakter literatúry: literatúra sa snažila zasahovať do občianskeho a národného života, preto sa prikláňa k svetským témam.

Znaky: vyjadrovala odpor proti vyjadrovaniu antiky. Do popredia sa dostáva človek citlivý, nie rozumný. Človek a príroda sú vzájomne prepojení, rodina a vlasť sa považujú za posvätné. Funkcia literatúry je výchovná, vznikajú krátke útvary – balada, poviedka, romanca, pieseň...

Pavel Jozef Šafárik
Život: narodil sa v Kobeliarove v rodine farára. Spočiatku sa zaujímal o astronómiu, ale na štúdiách v Kežmarku sa začal zaujímať o literatúru a dejiny.