Bolo to však len za chvíľočku, lebo hneď zatým spojila sa rozkálaná tma v nesmiernu, nepriehľadnú pevninu, ktorá stonala pri nápore vetra.
Hromy hučali.
Ujček Maco sa nepohli. Vyzerali ani indický boh, ktorého myšlienky zakrúcajú sa od večnosti do špirály.“

Kompozícia: nemá žiadne kapitoly. Poviedka je jedna zo šiestich v zbierke próz Malka + doslov(Andrej Chudoba), vydal Slovenský spisovateľ, Bratislava 1980, 240strán. Postavy:

Ujček Maco: hlavná postava, starý ujček , vyše šesťdesiatročný, no stále v dobrej kondícii. Ujček Maco za mladi slúžili na vojne, odkiaľ si doniesli jazvu na ľavom líci v tvare hviezdy. Potom chodievali pásť kone s už nebohým Bariakom. Boli to človek, ktorý celý život prežili v prírode, a tak aj zmýšľali. Nebáli sa žiadnych nadprirodzených javov, síl a bytostí. Všetko si vedeli vysvetliť zdravým sedliackym rozumom v súlade s prírodou. Presne vedeli kedy bude pršať, odkiaľ dážď príde. Nepohrdli pohárikom dobrej pálenky ani svojou zapekačkou, s ktorou väčšinou sedávali. K ostatným ľuďom boli dobrý a milý, aj keď sa Sochorkin chlapec zľakol, utešili ho ani vlastného syna. Dobro im bolo vlastné a zloby sa nebáli. Snažili sa vyriešiť problém smrti Bariaka. Mysleli na to vo dne i v noci, no nie a nie rozlúštiť to. Ráno po kúpe Aťky totižto začuli zvláštny rozhovor krčmára a Hybana:
- Päť stovák je vašich a kôň je môj.
- To nie je rovný diel.
- Viete dobre, že predo mnou je ešte ťažká robota.
- Aký termín ste dali?
- Mesiac.
- Nesklame?
- Aťka ma ešte nesklamala!
- Raz môže.
- Nesmie, budem striehnuť!
- Tak vás budem o mesiac čakať.
- O mesiac!
- Prichystám zatiaľ niečo.
- Môžem ešte niečo skúsiť, ale nechcel by som už veľa babrať, toto už bude šiesty
- Veď sa pojednáme
A takto vyzeral ujček Maco podľa autora:
Ožiarila sa pri strome tvár, ktorú inakšie nebolo vidno, lebo tma padala do ohňa. Táto tvár bola červená a ligotali sa jej oči. Keby však svietilo slnko, bola by žltkastá ako osikový list v jeseni a oči by mala celkom obyčajné, povedali by sme nevýrazné, skryté. Keby svietilo slnko, zistili by sme aj to, že táto tvár je už stará, ale okrem vrások, ktoré napíšu roky do každej tváre, našli by sme na nej aj také, čo sú zrejme celkom iného pôvodu. Tvoria na ľavom líci strapatú hviezdu, ktorej stred je práve pri ľavom kútiku úst a ramená presekávajú ostro celé líce všetkými stranami.
Táto tvár bola ujčeka Maca, ktorý teraz majú koníky ani hámriky. Ujček Maco chodievajú často pásť, aj na furmanku sa ešte vyberú, hoci budú už mať vyše šesťdesiat.