George Orwel: Zvieracia farma

George Orwel

ZVIERACIA FARMA





Tento útly román, napísaný vo forme bájky, je neľútostnou satirou praktickej realizácie ideálov komunizmu. Dej sa odohráva na malej farme v Anglicku, ktorá patrí pánovi Jonesovi a opisuje život miestnych zvierat, ktoré sa rozhodnú vzbúriť proti pravidlám a ľudskej krutosti. Spoločne zorganizujú revoltu pod vedením starého prasaťa Majora a začnú si svoj život na farme riadiť sami. K tomu im má dopomáhať sedem prikázaní, ktoré zahŕňajú rôzne pravidlá a príkazy. Tu Orwel poukazuje na Marxistickú filozofiu a na Leninovo ponímanie socializmu. Je viac ako jasné, že starý Major reprezentuje Lenina. Dobrým príkladom je jedno z prikázaní: Všetky zvieratá sú si rovné. Po smrti Majora sa vodcom stáva ďalšie prasa, Napoleon, ktoré postupne nastoľuje teror a jedno z hlavných pravidiel zvieracej komunity upravuje na: Všetky zbieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie. Tak ako v v dejinách Sovietskeho Zväzu, aj na farme boli takmer všetci odporcovia režimu, hoci aj bývalí Napoleonovi druhovia, poslaní do vyhnanstva, odsúdení na smrť alebo len tak jednoducho zmizli.
Foxwoodova farma znázorňuje západnú Európu počas 2.svetovej vojny, zatiaľ čo Pinchfieldova zobrazuje Nemecko, inváziu jeho armády a jej dôsledky (v knihe v podobe zničenia veterného mlyna na farme, ktorý zvieratá dlhodobo budovali). Orwel využíva svoj majstrovský štýl a mnoho slovných hračiek a hrubo tak kritizuje ruský Stalinizmus. Avšak každá narážka je dokonale skrytá pod rúškom nevinnej rozprávky pre dospelých. Rozprávky so zlým koncom, kedy sa prasce stanu totálne vládnucou triedou a na svoju ochranu používajú psy. Ostatné zvieratá na farme tvrdo pracujú v podmienkach nedosahujúcich ani ten najzákladnejší štandard, hladujú a trpia, len aby svine mohli žiť v blahobyte. Záverečná scéna sa odohráva v dome pána Jonesa, kde sa medzi časom svine už úple udomácnili. Všetky veľké ryby resp. prasce tam majú večierok, na ktorý pozvú aj ľudí zo susednej farmy. Prípitok prednáša samozrejme Napoleon a neskôr sa k nadšeným ováciám o tom, že záujmy ľudí a svíň si v podstate nikdy neodporovali a teda by sa medzi týmito vládnucimi vrstvami malo vybudovať silné spojenectvo, pridáva i pán Pilington a všetci zúčastnení.

Tragickosť spočíva v tom, že záverečný prejav je takmer v absolútnom rozpore so začiatočným, rovnako ako aj počiatočný zámer vôbec nezodpovedá výsledku revolúcie.
Hoci je táto kniha alegorickou satirou najmä na diktátorské a socialistické režimy, jej pointa by sa dala aplikovať i na všeobecnú ľudskú túžbu po moci, pri ktorej je charakteristické jej zneužívanie a nasledovný despotizmus či iné katastrofálne následky, ktorými utrpia najmä nevinní ľudia.