Rozpráva príbeh skupinky vojakov, pochádzajúcich z jedného mesta, ktorí sa po skončení prvej svetovej vojny vracajú späť do svojich domovov. Sú plní optimizmu a dúfajú, že všetko bude tak, ako si predstavujú. Cestou z bojísk stretávajú amerických vojakov a vidia, že vojne bola dopredu rozhodnutá, pretože Američania majú dokonalé vybavenie, dostatok jedla atď. kým oni nemajú čo jesť a šaty sa na nich doslova rozpadávajú. Poslednými obeťami vojny sú vojaci tešiaci sa domov tak, že pri snahe nastúpiť do preplneného vlaku z neho cestou spadnú alebo ich niečo zrazí a zabije. Všetci vojaci sa tak tešia domov, že ani neregistrujú nepohodlie vlaku.
Keď konečne dojdú domov, pripadá im celá vojna zbytočná pri pomyslení na všetky príjemne chvíle, čo doma prežili. Bola táto vojna naozaj nutná? Zabíjať toľkých ľudí, prísť o veľa priateľov, vidieť množstvo ranených, to všetko nemuselo byť, keby sa len ľudia snažili dohodnúť. Doma ich čaká veľké prekvapenie. Zistia, že sa to tam počas vojny veľmi zmenilo. Nemôžu si hocikde zobrať čo chcú ako to robili počas bojov. Tiež sa nedokážu chovať ako ostatní, pretože vojna ich veľmi silne poznamenala a nemôžu na ňu ani na krátku chvíľu zabudnúť. Nezáleží na tom, či niekto niekoho v afekte zabije, či sa niekto zblázni a spácha samovraždu, všetky tieto činy sú dozvuky vojny, kruté a zbytočné.
V povojnovom Nemecku sa rozmáha šmelinárstvo a rôzne „čierne“ obchody. Vo vojne si boli všetci vojaci rovní, vďaka tomu si tak perfektne rozumeli a domnievali sa, že ich priateľstvo je skalopevné. Po nej sa začína dbať na sociálne postavenie, čo vedie k nenávisti, nepriateľstvu a častým sporom. Najkrutejšie je sklamanie tých vojakov, ktorí sa celú cestu tešia domov, ale po návrate zistia, že ich manželky opustili s niekým iným. Normálnym sa stáva hlad, ktorý snáď nepociťujú len bohatí a vidiecki ľudia. Aj preto prichádza veľa ľudí z miest na vidiek doslova žobrať o trochu jedla, čo je samozrejme nelegálne a tak sa stáva, že jedlo, ktoré vezú svojej rodine im zabavia žandári. Preto sa veľa vojakov uchyľuje na dediny, kde zastávajú rôzne práce, závislé predovšetkým na ich vzdelaní. Poslednou ranou je samovražda bývalých priateľov z vojny, ktorí neunesú tlak doby. Celá kniha je vlastne zamyslením nad vojnou a dobou po nej nasledujúcou.