Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
E.M.Remarque: Na západe nič nové
Dátum pridania: | 30.05.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | wurstol | ||
Jazyk: | Počet slov: | 6 171 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 21.9 |
Priemerná známka: | 2.86 | Rýchle čítanie: | 36m 30s |
Pomalé čítanie: | 54m 45s |
„Padol v októbri 1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že sa správa z bojiska obmedzila iba na vetu: Na západe nič nové...32“
3. Štruktúra analyzovaného diela:
3.1. Ideovo-tematický plán
3.1.1. Časopriestor:
Rok 1915 až október 1918 na západnom fronte prvej svetovej vojny. Cez reflexie sa ocitáme v Paulovom domove a vojenskom výcvikovom tábore.
3.1.2. Téma:
a) Realistické zobrazenie hrôz prvej svetovej a ich dopad na mladú generáciu vojakov. Skaza ich životov, nádejí do budúcnosti a ideálov.
b) Obraz degenerácie človeka na zviera pod neustálym vplyvom pudu sebazáchovy.
c) Satirické vyjadrenie následkov moci, ktorá sa dostane do rúk jedincom cítiacim sa menejcennými.
d) Priateľstvo medzi vojakmi.
3.1.3. Motívy:
Dynamické: Pokiaľ ide o dramatickosť scén, tak je nevyhnutnou súčasťou mnohých scén, ale samotný výrazný posun deja, jeho zmena (vplyv propagandy a vlasteneckého nadšenia (→ prihlásenie sa do vojska), výcvik, prvé boje na fronte (→ zmena charakteru postáv) odchody na front, Paulova dovolenka, smrť priateľov ...) sú často vyjadrené jednou prípadne dvoma oznamovacími vetami začínajucími slovesom na začiatku väčšieho odseku kapitoly:
„Musíme dopredu na opevnovacie práce34“
„Povráva sa o novej ofenzíve. Ideme na front35“
„Volajú ma do kancelárie. Veliteľ kompánie mi dáva dovolenkový lístok a cestovný príkaz a želá mi šťastnú cestu.36“
Statické: opisy prírody, úvahy, spomienky, Paulove snivé predstavy
Opisné: opisy barakov, okolia, renených, frontu
Predstavy: „Svetelné padáčiky stúpajú– a mne sa vyjaví pred očami letný večer, stojím v ambite dómu a pozerám sa na vysoké ružové kry, čo kvitnú uprostred malej rúžovej záhrady.“
Spomienky: „Za naším mestom, medzi lúkami, dvíhal sa pozdĺž potoka rad starých topoľov. Bolo ich zďaleka vidieť, a hoci stáli iba z jednej strany, hovorili sme im topoľová alej. Obľúbili sme si ich ešte ako deti, nevysvetliteľne nás priťahovali, trávievali sme pred nimi celé dni a načúvali sme ich tichému šumeniu...37“
Úvahové: Prečo je vojna? Aký je jej zmysel? Prečo sa to neskončí?
„A keby nám vrátili túto krajinu našej mladosti, nevedeli by sme už, čo s ňou. Jemné tajomné sily, ktoré pulzovali z nej do nás, zmizli...38“
Statické sú však aj bojové scény. Samé osebe majú nepopierateľný dejový náboj, no v prípade, že ich berieme ako uzavretý komplex v rámci celej knihy a všetkých udalostí, nemajú tieto scény silu zvrátiť významným spôsobom celkový dej.