Božena Slančíková- Timrava: Ťapákovci

Niečo o spisovateľke:

Božena Slančíková - Timrava bola spisovateľka v období slovenského kritického realizmu. Narodila sa ako dvojča v Polichne v rodine evanjelickeho farára, ktorý všetkých svojich 11 detí vyučoval a vychovával a pritom sa riadil zásady : „Nech bude každé podľa svojho spôsobu šťastlivé, nechať ho.“ Nerád karhal pre maličkosti, bol mierny a tolerantný. Ako na zavŕšenie školy ju poslali rodičia na jeden rok do Banskej Bystrice. Veľa čítala aj keď sa toho k nej veľa nedostalo. Najradšej mala Slovenské pohľady, Vajanského novely, Hviezdoslava, Kukučína, ale čítala aj po maďarsky a nemecky. Timrava na začiatku svojej tvorby písala najmä pesničky. Aj keď sa chcela stať poštárkou, jej zámer jej nevyšiel a postupne začala uverejňovať svoju tvorbu v Slovenských novinách, neskôr v Slovenských pohľadoch. Postupne začala byť populárna a v roku 1947 jej vtedajší predseda vlády Klement Gottwald udelil titul „ národná umelkyňa“.

Poviedka Ťapákovci.

Stručné oboznámenie sa s hlavnými postavami:
Iľa Ťapáková – kráľovná, Paľova žena
Anča Ťapáková – zmija, slobodná, ochrnutá
Paľo Ťapák – Ilin muž a Ančin brat
Jano Fúzakovie – mal byť Ančin muž
Mara – Janova žena
Katka – Mišo si ju chce zobrať, ale je chudobná
Mišo – najmladší Ťapák


Obsah:
Nastáva jar, všetko sa budí k životu, ľud sa berie do jarných prác, iba u Ťapákovcov sa nič nedeje. Chlapi len tak postávajú na dvore. Toto je klasický pohľad na dvor Ťapákovcov. Tentokrát iba nevedeli, či môžu ísť orať v stredu, lebo oni vždy začínajú v piatok. U Ťapákovcov je veľa ľudí, keď sa zídu, nestačia lavice. Štyria bratia so ženami a deťmi, najmladší brat Mišo, ktorý je ešte slobodný a jedna sestra Anča, ktorá už má 30 rokov. Je stále slobodná, lebo keď bola malá postihla ju kalika, nemôže chodiť. Inak je múdra, ako jediná sa postaví proti Ili. Iľa, braná od Jablonkovcov, je ženou Paľa. Myslí si, že je najmúdrejšia, lebo bola na školení pre pôrodné baby. Volajú ju kráľovná, Anču zasa zmija. Ťapákovci nemajú v dome človeka, ktorý by ich viedol. Pokúša sa o to však Iľa. Iľa a Anča sa hádajú, ale všetky ženy stoja za Ančou. Iľa je ale nespokojná s tým, že ich je v dome 16 a začne sa sťažovať Paľovi. Už tam nechce bývať, chce sa osamostatniť, nepáči sa jej rozbitá studňa, ani Anča- zmija, chce nový dom. Paľo ju ignoruje a Iľu to moc hnevá.

Nakoniec sa rozhodne trucovať a ukázať mužovi, že jej nakoniec vyhovie a to tak, že pôjde ako spoločnica ku pani učiteľke a hovorí si: „Počkaj, veď ty zvieš, keď v jednom oblečení za mesiac budeš chodiť, keď ťa nebude mať kto oprať, zvieš, či ti chybí žena!“ Tam sa jej moc nepáči, ale keď sa už raz dala na boj, tak to nevzdá. Každý večer čaká na Paľa, že sa pomeria, spolu odídu a postavia si dom v záhrade jej rodičov, ale situácia sa nevyvíja podľa predstáv. Aj keď každý deň necháva otvorené zadné dvierka, Paľo nechodí. Zo začiatku mu to bolo jedno, neskôr odišiel pásť ovce niekde do susedných dedín a dlhšie nebol doma. Iľa vie, že pár domov od škôlky bývajú Ťapákovci a že Anča každý večer sedí na lavičke a šije. Preto nahlas vykrikuje ako je jej dobre, aj keď to nie je pravda, aby ju rozzúrila. Darí sa jej to. V dome Ťapákovcov sa zatiaľ nič nedeje. Mišo je smutný, lebo si nemôže vziať za ženu Katku. Anča smúti, že jej jediná láska Jano Fúzakovie sa ide ženiť so škaredou Marou. Ešte má tú drzosť požiadať Anču, ktorá šije vence pre tri dediny, aby jej ušila svadobný veniec prednostne a dá jej peniaze dopredu. Práve v tom čase spomína Anča na svoje detstvo, keď ešte vedela normálne chodiť. Už vtedy sa jej páčil Jano. Potom dostala lámku a už sa nevystrela. Chodila s rodičmi po doktoroch, ale nič nepomohlo. Želá si, aby bola vtedy radšej zomrela. Na druhý deň prichádza do dediny po dlhom čase Paľo. Do Ili, akoby udrel blesk, tak vyletela zo školy. Ide namočiť metlu do potoka, ktorý tečie poza školu. Vykrikuje, smeje sa, snaží sa, aby si ju Paľo všimol, ale on nič. Ide naspäť do školy. Anči vadí, že kráľovná ušla. Pri večeri to povie Paľovi, aj to že pri škôlke vidí chodiť nejakého chlapa, čo sa rozpráva s Iľou. Všetko márne. Nakoniec keď mu povie kamarát, že by sa patrilo ísť si po ženu, tak ide. Iľa sa robí, že spí. Príde ku nej muž a povie jej, aby išla domov. Vtom sa akože zobudí a nadáva mu, kde sa tu vzal. On jej chcel dať zaucho, ale ona sa mu zapriadla do líce, že mu tiekla krv. Jana to veľmi bolelo, prevrátil úľ so včelami a išiel naspäť. Nakoniec to vyrieši pán notár, ktorý povie, že Iľa nesmie byť aj slúžkou, aj pôrodnou babou v dedine. Teda prestane slúžiť, pôjde ku rodičom domov, uprace tam a hovorí, ako s Paľom v lete postavia dom. Poviedka má šťastný koniec. Mišo už nespomína na Katku, a predsa Anča mrzáčka, keď večer sama ostane, pozerá očami plnými vášne a beznádejnosti do obloka, z ktorého vidno biely uhoj domu Jana Fúzakovie, spínajúc malé, nezrobené ruky, lká: „ Bodaj som nebola prišla na svet, bodaj nikdy nie..!“


Forma:
Kompozícia je pri Ťapákovcoch veľmi jednoduchá. Je to obyčajné lineárne radenie, teda nie je tu použitý nejaký zamotávajúci prvok ako napríklad retrospektíva, ale zobrazenie dejov, tak ako plynú v čase.

V tejto novele sa vyskytujú vnútorné monológy a to najmä pri dvoch hlavných postavách, Anči a najviac pri Ili, hlavne v škole, ako chce, aby si ju Paľo všimol. Inak celé dielo je napísané hlavne vo forme dialógov.

Štýl:
V jej poviedkach hlavne zobrazuje lásku, ako vypočítavosť alebo neúprimnosť. V niektorých pasážach sa pokúša čitateľa pobaviť. Je večer. Keď došla Anča k dverám po dlaniach niekto sa o ňu potkol. „Čože si?“ bolo počuť hlas. Anča poznala starého Fúzaka. „Či pes, či čo si?“ Anča sa odchýlila a nehlesla. „Ty si Anka ? Prepáč.. plazíš sa ako zmija.“

Jazyk:
Dielo je napísané nárečovým jazykom.

Charakteristika postáv:
Iľa: žena najstaršieho z bratov Paľa. Je jediná, ktorá sa snaží zmeniť zaostalý, primitívny život ťapákovskej rodiny. Hnevá ju nerozhodnosť jej manžela. Medzi ňou a ostatnými príslušníkmi rodiny vznikajú konflikty. Pre jej nespokojnosť ju prezývajú kráľovná. Je vzdelanejšia ako ostatní v rodine, pretože sa vyučila za pôrodnú babu. Vďaka tomu sa neraz vyvyšovala a hnevala sa na ostatných, pretože si ju nevšímali. „Nič sa jej odvtedy nepáči v dome, s ničím nie je spokojná. Naúča, majstruje a chce zrútiť staré obyčaje, odjakživa u Ťapákovcov zakorenené.“ Keď zistila, že u ostatných nepochodí, hľadala oporu u svojho muža. Ten sa jej však tiež nezastal a tak mu dala na výber. „Tak si voľ: alebo dom postavíš a oddelíš sa, alebo ja odídem.“ Vyhrážky však nepomohli. „Prídeš naspäť!“ povie Paľo vždy spokojný. „Už si raz odišla odo mňa a prišla si naspäť, lebo sa ti u bratov, u Jablonkovcov tobôž nepáči!“ U bratov sa jej naozaj nepáčilo, lebo boli taktiež nevzdelaní a ich dom bol ako chliev. Jej snaha a vytrvalosť v boji o kultúrnejší život bola nakoniec naplnená. Paľo sa odhodlal opustiť rodinu a jej zaužívané tradície.

Anča: mrzáčka, prezývaná zmija, nemôže chodiť už od detstva. Kvôli svojej chorobe sa nemohla vydať. Odlišuje sa od Ťapákovcov svojim talentom, vie nádherne vyšívať, nie je málovravná, pohodlná a flegmatická ako oni. Nesúhlasí s akýmikoľvek zmenami v dome skôr zo vzdoru, aby sa ani ostatným nesplnili ich túžby. Svoju zlosť si často vybíja na Ili, pretože chcela byť gazdinou v dome. „Choď si do Jablonkovcov rozkazovať! Ty si tu nie pani.“ Napriek svojim zlým vlastnostiam mala veľmi rada svojich bratov. Je to citlivá osoba, ba až nežná, ale jej osobné nešťastie ju robí drsnou. Závidí všetkým ľuďom v dedine, že môžu chodiť.

Paľo: Hlava rodiny Ťapákovcov. Najstarší zo súrodencov. Bol to typický Ťapák. Všetko mu bolo jedno, nič ho nerozhádzalo. “Odpovedal iba na každé dvadsiate
slovo. Najšťastnejší by bol, keby mal od všetkých pokoj.“.

Zdroje:

Božena Slančíková Timrava: Ťapákovci -