Ľudka robila svojej mame starosti, vyvádzala s chlapcami, lozila po stromoch, vyberala vtáčiky z hniezd, robí zle bohatým. Stávalo sa, že matka nevedela, ako ju potrestať, Ľudka urobila síce zlú vec, no bola to zaslúžená odplata pre skupáňov. Z Betky vyrástlo zodpovedné dievča, rýchlo dospela. Prešla zima a panstvo žiadalo od poddaných zhŕňať blato z ciest. Ľudia však už boli príliš unavení a neposlúchli. Radšej si opravili svoje cesty do polí. Za malú výhru prišla rýchlo odplata. Páni rozkázali narukovať aj chlapcom. Na Betkin veľký žiaľ musel odísť aj Milan Osadský, hoci mal len 16 rokov. Všetci sa utešovali tým, že vojne bude rýchlo koniec. No tých, čo sa vrátili z Ruska, kde sa už nebojovali, posielali na iné fronty. Otec sa nevracal ani dávno nenapísal a vojna pokračovala ďalej. Citát: „Nikto sa neopovážil hlesnúť slovíčko, a ani by sme neuhádli nájsť vhodné slovo pre chvíľu, keď je dospelému nevydržateľne ťažko. Len všetci cítime, že znova vymyslel človek proti človeku ukrutnosť. Do mňa sa vracal jeden z tých bolestných pocitov, keď odchodili najmladší do vojny. Zdalo sa mi, že sa rozutekám za richtárom, hodím sa na neho a doškriabem mu za odplatu do krvava tvár. Ale v skutočnosti ani to som nemohla. Pravdu mala mama, že som ešte maličká.“
Domov sa vracali chlapi, utekali z boja. Skrývali sa, doniesli si so sebou aj pušky, chceli prevrat aký bol v Rusku. V lete, po štyroch rokoch vracia sa deťom otec. Dostal dovolenku. Najmladší ho nespoznávajú. Zmenil sa. Navonok aj vo vnútri. Hneď ako prišiel, pustil sa do roboty na poli, nešetril ani deti. Maťkovi Ferancovi sa vrátila mama z Budapešti, ruky má skrivené lámkou, Maťko sa musí o ňu starať. Prichádzajú muži z vojny. Páni v kaštieli sa boja nepokojov, tak radšej utekajú do mesta. Vojna sa končí. Ale to, čo prežili chlapi na fronte a ženy dlhé roky bez mužov sa už nevráti späť. Ani stratené detstvo nič nenahradí. Kniha sa končí peknou príhodou o stratenom, či vlastne ukradnutom káčatku poštárky Verony. Nakoniec sa predsa vráti, hoci ďalšou krádežou zlodejovi. Takže spravodlivosť predsa existuje, len ju niekedy treba vybojovať.

Vlastné hodnotenie: Kniha sa mi naozaj páčila. Obsahuje menej deja, no priniesla dramatický a účinný obraz vojny z pohľadu ľudí, ktorý sa jej priamo nezúčastnili. Román ukazuje, ako dieťa postupne odkrýva to zlé, čo je na svete. Nespravodlivosť, klamstvá, nenávisť. Vyzdvihuje matku, oslavuje jej materinskú lásku, starostlivosť a odvahu.