referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Fedor
Štvrtok, 15. apríla 2021
Erich Fromm: Lidské srdce a jeho nadání k dobru a zlu
Dátum pridania: 08.06.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: brucela
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 590
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5.9
Priemerná známka: 2.92 Rýchle čítanie: 9m 50s
Pomalé čítanie: 14m 45s
 

Všetky tri majú formy, ktoré sú veľmi nepatrné, ale ich zhubné formy, na ktoré Fromm kladie dôraz, kedy vytvárajú „syndróm rozpadu“. Tento syndróm predstavuje tú najhoršiu patologickosť a tú najnerestnejšiu deštruktívnosť a neľudskosť.
Nekrofília je láska ku smrti. Obyčajne sa používa ako označenie sexuálnej perverznosti zmocniť sa mŕtvoly s cieľom pohlavného styku. Autor popisuje nekrofíliu ako nenávisť k životu a lásku k smrti. Osobnosť nekrofila ďalej charakterizuje ako človeka, ktorý žije v minulosti a nikdy nie v budúcnosti, má záľubu v sile, ktoré využíva na ničenie života. Miluje všetko, čo nerastie, všetko mechanické, idolom sú pre neho zákon a poriadok. Je poriadkumilovný, pedantský, niečím posadnutý.
Protikladom je biofilná orientácia, ktorej podstatou je láska k životu. Jeden z jej aspektov je pud života, ďalším je tendencia živej bytosti integrovať sa a spojiť sa. Miluje dobrodružstvo života, teší sa z neho. Čistou nekrofíliou je šialenstvo, čistou biofíliou je svätosť.
Fromm ďalej porovnáva nekrofíliu s Freudovým análne sadistickým charakterom a s jeho inštinktom smrti. Ďalej analyzuje súčasnú spoločnosť, ktorá v životnom štýle, umení a kultúre smeruje k mechanickému prístupu, ku konzumu, k uchváteniu smrťou. Byrokratická industriálna civilizácia dáva zrod novému typu človeka - človek automat, človek konzument.

Individuálny a sociálny narcizmus
Fromm vychádza z Freudovho konceptu narcizmu a ďalej ho rozvíja. Skúma jeho úlohu pri nacionalizme, národnej nenávisti a psychickým motiváciám deštruktívnosti a vojny. Duševne chorá osoba sa len málo líši od dieťaťa. Ak sa pre dieťa okolitý svet ešte nevynára ako skutočný, pre duševne chorého človeka skutočný svet už prestal existovať. Psychóza je stav absolútneho narcizmu, v ktorom osoba popretrhala všetky putá s vonkajšou skutočnosťou a nahradila ju vlastnou osobou. Dokonca aj v bežnou jedincovi zostáva jadro narcizmu nezničiteľné. Pri patologickosti skupinového narcizmu, tak ako aj individuálneho, je najčastejším príznakom nedostatok objektívnosti a rozumového úsudku. Keď narcisticky namyslená skupina nemá po ruke menšinu, ktorá by bola dostatočne bezmocná ako objekt narcistického uspokojenia, vedie skupinový narcizmus k túžbe po vojenskom výboji.
Fromm skúma fenomén narcizmu v kontexte historického vývoja, v pohľade náboženstiev a filozofických smerov a vo vývoji ideológií.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Zdroje: Fromm, E.: Lidské srdce a jeho nadání k dobru a zlu. Ypsilon, Praha 1969
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.