Autor nadväzuje na svoje predchádzajúce diela (Útek od slobody, Človek sám proti sebe, Umenie milovať) a ďalej rozvíja v nich obsiahnuté myšlienky. Skúsenosti z klinickej praxe využíva pre hlbšie pochopenie svojich filozofických otázok – povaha dobra a zla, voľba medzi nimi a otázka etických noriem., problém slobody a problém deštruktívnosti. Pokúša sa ukázať, že „Láska k životu, k nezávislosti a prekonávanie narcizmu vytvárajú dohromady syndróm rastu proti syndrómu rozpadu, ktorý je utváraný láskou k smrti, incestuálnou symbiózou a zhubným narcizmom.“
Takisto sa snaží vyjasniť vzťah svojej psychoanalytickej koncepcie voči Freudovým teóriám. Freud koncipoval svoje úvahy v referenčnom systéme mechanického materializmu avšak ak by sa jeho myšlienka mala ďalej rozvíjať, Fromm by tento filozofický rámec vymenil za rámec dialektického humanizmu. Fromm vyjadruje názor, že tým najväčším myšlienkovým objavom Freuda (objavom oidipovského komplexu, narcizmu a inštinktu smrti) stáli v ceste práve jeho filozofické predpoklady. Ak by tieto predpoklady zamenil za nový referenčný systém, dosiahol by podľa Fromma ešte väčšie a významnejšie výsledky.
Voľbou Fromma je „systém humanizmu – paradoxná zmes neúprosného kriticizmu, nekompromisného realizmu a viery v rozum – ktorý dovolí ďalší plodný vývoj diela, ktorému Freud položil základy.“
Človek – vlk alebo ovca
Ak sa názory niektorých prikláňajú k tomu, že ľudia sú ako ovce a iných zase, že sú ako vlci, Fromm vníma oba aspekty. Na predpoklade, že ľudia sú ovce, stavali svoje systémy veľkí inkvizítori a diktátori. Ich viera ich viedla k presvedčeniu, že ak sa stanú vodcami ľudí a budú za ľudí rozhodovať, splnia si takto svoju morálnu povinnosť, ľuďom dajú to, čo potrebujú a vezmú z nich bremeno zodpovednosti a slobody. Skutočnosť reality priviedla mnohých mysliteľov k záveru, že človek je od prírody nerestný, je zabijak. Môže byť odvrátený od svojej zábavy zabíjať jedine strachom zo zabijakov silnejších ako je on sám.
Je človek od základu zlý a skazený alebo je v základe dobrý a je aj schopný zdokonalenia sa? Tento základný teologický a filozofický problém je vlastne pôvodnou otázkou, či sme vlkom alebo ovcou.
Fromm varuje pred podcenením zla a deštruktívnej sily v človeku. Jeho skúsenosti klinickej praxe psychoanalytika sú jedným z hlavných dôvodov.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Erich Fromm: Lidské srdce a jeho nadání k dobru a zlu
Dátum pridania: | 08.06.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | brucela | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 590 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 5.9 |
Priemerná známka: | 2.92 | Rýchle čítanie: | 9m 50s |
Pomalé čítanie: | 14m 45s |
Zdroje: Fromm, E.: Lidské srdce a jeho nadání k dobru a zlu. Ypsilon, Praha 1969