Názov: Laco Novomestský
Autor: Nedeľa (pásmo)

Útvar: lyrická básnická skladba (21 básní)
Zbierka: vyjadril sociálne problémy doby bez revolučného pátosu, chcel aby poézia bola pre človeka nedeľným sviatkom. Vznikla roku 1927, no niektoré básne boli aj skôr písané. Patrí medzi avantgardné zbierky. Je tu nová postava: prostitútka, ktorej sa nedostane lásky a čaká ju pohlavná choroba, chlapec, ktorý má tuberkulózu, a nenávidí súcit,...Nachádzame i nového lyrického hrdinu – samého básnika, ktorý svetu pomôcť chce, ale vie, že nie je dosť silný na taký čin.
Začína autobiografiou v Básni. Je tu dátum narodenia „1904 – na ten rok zabudol som jak na svoj dáždnik čierny“, čas kedy začal písať „snáď 19 ráz opadali kvety, kým chlapec vravieť začal.“ „Tá pieseň chlapca podobu sveta nezmenila“ – tu sa práve kryštalizuje nový lyrický hrdina, ktorý nemá silu pomôcť. Nakoniec vyjadruje lásku k životu „ miloval tak strašne, neskonale veci i vecičky sveta.“
Slúžka je výpoveďou starej Márie Furkovej, ktorá nezažila krásy sveta. „Nás špinavá chladnosť kuchýň chová, v Paríži tanči Yvetta Gilbertová.“ Je tu cítiť hrozné nešťastie zo života, dokonca ľútosť z narodenia celkovo, keď „prečo som musela žiť a prečo umierať.“
Tuberkulóza je opäť výpoveďou, teraz ale chlapca trpiaceho tuberkulózou. Bez kata sa poberá k poprave, ťahá ho to von, no on nemôže nič robiť, musí byť priviazaný k lôžku „a kým ma mámi vôňa jasných túh, nuž zatiaľ spínam päste zaťaté.“
Slohy o Kláre – to je báseň, z ktorej je cítiť avantgarda. Štýl – rozloženie textu sa totiž vymyká tradičnej forme.
Dve balady – v ôsmych veršoch zachytí smrť haviarov, o čom napísal štatistický úrad, a druhá balada je písana krčmárom Rosenzweigerom na život haviarov.
V básni Vo vlaku je vyjadrená túžba odísť niekam preč, hocikam.
Ďalšou typickou avantgardnou básňou je Noc. Večer chlapec kráča ulicou, stretne Vandu, prostitútku, ktorú odprevádza do hotela Adria. Je to príbeh Vandy, ktorá bola v obajatí viacerých mužov, no nikdy nenašla lásku „lež každé ľudské telo srdce ma a v srdci krvi prúd a v krvi“ života pieseň ešte nezabitá“. Vie ľúbiť, no z jej lásky narieka syfilis. Báseň najprv hovorí o básnikovi, ako si postaval zo snov svet, ale neúspešne. Zajtra sa ale opäť pustí do hľadania.
Mesto je báseň, ktorá opisuje mesto. Na rohu je majster Giovanni, ktorí veští, za rohom vo tme manželskú posteľ stelú ľahké uličnice. Vojaci s vínom, delostrelci idú spať, žandári do štrajku haviarov poslali žeravé strely.