Erich Remarque: Na západe nič nové

Názov: NA ZÁPADE NIČ NOVÉ
Autor: ERICH MARIA REMARQUE

Literárny útvar: román
Kompozícia: 12 kapitol
Miesto deja: front, lazaret, počas dovolenky domov
Hlavná postavy: Paul Bäumer, Kammerich, Katzinsky, Muller, Albert Kropp,
Tajdem, Detering, Haie Westhus, Himmelstoss, Kantorek
Charakteristika postáv:
Paul Bäumer – román je jeho výpoveďou (ich – forma), okrem posledných riadkov, kedy sa dozvedáme, že zomrel v októbri 1918 ako posledný zo všetkých priateľov. Počas románu sa jeho postava menila, z jemného dvadsaťročného chlapca sa stal dvadsaťročný starec. Bol citlivý, čo je cítiť, keď sa pokúša zachrániť nepriateľa. Kammerich – ako prvý ranený, Bäumer a Muller sú pri ňom, keď zomiera. Paul má neskôr ťažkú úlohu – povedať jeho matke o Kammerichovom úmrtí.
Muller – bol vzdelaný, chcel si urobiť vojnovú maturiru, vojna mu bola akoby ukradnutá, učil sa fyzikálne poučky aj medzi guľkami na fronte. Zomrel s priestrelom brucha. Albert Kropp – nevýrazná postava, až pokým sa s Bäumerom nedostanú sami do lazaretu. Tu mu amputujú nohu, čo znáša zle. Detering – roľník, neustále myslí na tsvoju ženu, kvôli ktorej i dezertuje. Nájde ho polícia, a už o ňom nepočuje nikto. Kupuje si noviny kvôli tomu, aby vedel aké je počasie doma. Na vojne nenávidí, že sa zabíjajú zvieratá.
Tjadem - je odvážny, proti Himmelstossovi vystupuje rovno, nebojí sa ho, robia si z neho srandu, lebo najviac je, a pritom je najchudší, až ho vidieť nie je.
Haie Westhus – expert na ženy, tiež sa rád pomstil Himmelstossovi, vie, čo je ťažká práca
Himmelstoss – najprv nadriadený týchto chlapcov, preháňa ich, robí im naprieky, keď ho prevelia na front,tak mäkne, chce byť s nimi za dobre, čo sa mu nakoniec podarí, v civile bol poštár, jeho vodcovstvo si vysvetľujú tým, že v civile mal asi komplex menejcennosti
Kantorek – bývalý triedny učiteľ chlapcov, veľký vlastenec, ale účastníkom vojny byť nechcel, keď narukuje, dostáva sa pod veliteľa – jeho bývalého žiaka, ktorý mu za to robil napriek.

Dej sa začína na fronte rozdávaním jedla. Paul a Muller idú za Kammerichom. Muller si všimne čizmy, ktoré by veľmi chcel. Vedeli, že Kammerich zomrie, am by mal ešte nádaj, Muller by na cižmy nikdy nepomyslel, nebol chamtivý. Paul rozmýšľa nad tým ako bolo pred vojnou. Písal básne, má nedokončené dielo Saul, rozmýšľa, že skoro nikto ešte nemal ani dievča pred vojnou.

Rozmýšľa tiež nad Kantorekom, vďaka ktorému šli na vojnu. Hovoril im o odvahe, vlastenectve, tak sa nakoniec prihlásil i chlapec, ktorý sa hrozne bál, no nechcel vyzerať ako zbabelec. Keď chlapcov rozdeľovali, Kammerich, Paul, Muller a Kropp sa dostali do jedného oddielu pod velenie Himmelstossa. Himmelstoss ich preháňa ako len vie, vidí totiž ich tichý odpor. Raz ho naštvalo, že jeden chlapec sa v noci pomočuje, tak zobral druhého z iného tábora, ktorý sa tiež pomočoval, dal ich spať na dvojposchovú posteľ bez matracov, menili sa každú noc, tak ten naspodu radšej spával na zemi. Himmelstoss sa nazdával, že to robia z lenivosti.
Prichádzajú nováčikovia, Kat si ich berie pod krídlo. Kat bol z nich najstarší a najrozumnejší. Dozvedajú sa, že k nim prichádza Himmelstoss. Kujú plán ako sa mu pomstiť. Rozhodnú sa ho tajne zbiť.
Majú ísť opevňovať, Kat cíti, že sa niečo bude diať. Dostanú sa do paľby, prežívajú peklo. Každý si hľadá úkryt, pomáhajú nováčikom. Kat oznamuje Paulovi, že pustili plyn.
Tí, ktorí sa zachránili, sedia v tábore a rozmýšľajú, čo urobia po vojne. Padnú názory ako opiť sa alebo nájsť si poriadnu ženu.
Kat navrhne, aby si urobili hus, tak sa vydajú spolu s Paulom nejakú nájsť. Potom si urobia hostinu. Zatiaľ je Tjadem a Kropp vo väzení za drzosť k Himmelstossovi, preto im hus prinesú a Tjadem má samozrejme najväčšiu porciu.
Opäť sa hovorí o útoku Angličanov. Dovážajú truhly. V zákopoch sa každý bojí o svoj kúsok chleba, schovávajú ich pred potkanmi. Po konci útoku si berú
od nepriateľa potraviny. Cestou nájdu plagát dievčaťa. Obdivujú ho a rozmýšľajú, že by so sebou niečo mali robiť. Paul dostáva dovolenku, pripravuje sa domov. Doma nájde matku chorú, nechceli mu o tom napísať. Má dovolenku 14 dní. Musí vybaviť pár vecí. Ide za Mittelstaedtom do kasární a tam sa stretáva s Kantorkom. Obaja spomínajú na staré časy. Ide taktiež
za Kammernichovou matkou, musí jej oznámiť smrť jej syna. Ona ho za to začne obviňovať. Vracia sa na front. Má výčitky kvôli jeho dovolenke, a preto sa prihlási na prieskumy. V zákope nájde nepriateľa, začne rozmýšľať nad vojnou. Vo vojne nie sú nepriatelia, am by dali zhora rozkaz, aby sa všetci milovali, tak musia poslúchnuť a milovať sa. Veď i na strane nepriateľa sú matky, ktoré sa boja o synov. Vojakovi nájde fotografiu rodiny. Bol typograf, aj Paul sa preto chcel stať typografom. Po chvíli ale zabúda, a je oäť so svojími priateľmi.
Dostávajú sa do dediny. Tam si opäť urobia hostinu.
Detering vyšiel von, videl biely rozkvitnutý strom.

To mu pripomenulo domov a rozhodol sa dezertovať. Našli ho policajti a už o ňom nikto nepočul.
Na jeseň 1918 Paul zomiera. Tieto posledné riadky sú už ale písane v er-forme.

Názor: tento román zmenil môj názor na Remarqua. Keď som začala čítať Čas žitia a čas umierania prestala som ho mať rada. Tam začal o mŕtvolách, teraz to zamenil za niečo ľahšie – latríny. Je to skvelý román, ktorý som prečítala za pár hodín. I keď by som asi skrátila časti o vojnách.