František Hečko - Červené víno

František Hečko: Červené víno 
Vydal Slovenský Spisovateľ, r. 1989 
Počet strán –    kniha prvá: 424, kniha druhá: 336  

Spracoval:  

Literárny smer diela: kritický realizmus v spojitosti s lyrizovanou prózou (prózou naturizmu) 
Literárny druh: Próza 
Literárny žáner:  Román 

Kompozícia diela 
Dielo sa skladá z troch častí: „Živly“, „Hrdinka a hrdinča“ a „Marek a Lucia“, rozdelených na kapitoly. V prvej časti autor predstavuje hlavné postavy románu, mladá rodinka Habdžovcov, a popisuje ich život, ich radosti a strasti od ich príchodu do dedinky menom Vlčindol do začiatku I. svetovej vojny.

V druhej časti autor opisuje život tejto rodinky v čase vojny po jej koniec.

V tretej časti sa viac autor venuje Markovým štúdiom na školách a vzťahu, resp. vzájomnej láske medzi Marekom Habdžom a Lucie Bolebruchovej. 

Samotný dej je rozložený v období od začiatku 20. stor. po 30-te roky 20. storočia, pričom v jednotlivých kapitolách sa opisuje dej v rôznych časových úsekoch, od niekoľkých dní po mesiace. 

Dielo je podávané autorským rozprávačom, tj. Rozprávač (autor) vie všetko o svojich postavách, pričom postavy do diela vstupujú so svojim charakterom, ale ďalej sa rozvíjajú. 

Téma: Hečko tu zobrazil osudy troch generácií - patriarchálne založených starých Habdžovcov: Michala a Verony, ich detí - najmä však syna Urbana a jeho detí Marka a Magdalénky. Všíma si názory jednotlivých generácií, ich správanie, postoj k blízkemu i vzdialenému okoliu a vzťah okolia k nim, ich vzájomné vzťahy, postoje k určitým problémom... 

Idea: Na svete nie je dôležitý majetok, ale česť človeka a láska človeka k človeku v akejkoľvek forme, pretože láska tu na tomto svete bude dovtedy, kým nedodýcha posledný žijúci človek.
Postavy 

Habdžovci:    
Michal – otec Urbana, tvrdohlavý, záleží mu na majetku nie na cti, pán domu na Zelenej Mise
Verona – matka Urbana, takisto lakomá, záleží jej hlavne na majetku
Prababička – menom Alojzia Kristová, v podstate jediná „ z rodičov, čo má rozum“ , snaží sa pomáhať svojim vnúčatám ako len môže, má v dome rešpekt pred domácimi
Urban – pracovitý, najstarší syn, po tom, ako si zobral za ženu Kristínu, chudobnú, sa rozhodol vzoprieť rodičovskej „diktatúre“ a ušiel s ňou do Vlčindola
Kristína – Urbanova žena, pekná pracovitá, bezhranične manžela miluje, „predmet“ nenávisti medzi Urbanom a jeho rodičmi a medzi Urbanom a Silvestrom Bolebruchom
Marek – Urbanovo prvé dieťa, narodené hneď po svadbe, Urbanovi rodičia ho nemajú v láske, no neskôr si ho obľúbi Michal, až mu odkáže v závete polovicu majetku, ožení sa tajne s Luciou Bolebruchovou
Magdaléna – Urbanova dcéra, narodená už vo Vlčindole, tiež pracovitá, pekná po matke, neskôr si zoberie za manžela Jozefa Bolebrucha 

Silvester Bolebruch – prezývaný tiež Veľký Silvester, boháč vo Vlčindole, nenávidí Urbana za to, že mu prebral Kristínu, svoju manželku, Evu, prebral zase Oliverovi Ejhledjefkovi, ale ju berie ako matku detí a ako gazdinú, nikdy nie ako ženu – manželku 
Oliver Pančucha – pomstychtivý, spoločník Veľkého Silvestra pri „hádzaní polien pod Urbanove nohy“, nemá deti, lebo ich mať nemôže 
starý Slivnický – v podstate pravý starosta Vlčindola, má rešpekt pred všetkými obyvateľmi dediny, spravodlivý   DEJ 

I. Živly 
Urban a Kristína Habdžovci bývali u Urbanových rodičov v Zelenej Mise. Oni však nemali radi Kristínku, lebo pochádzala z chudobnej rodiny. Najprv im nechceli povoliť sobáš, no keď zistili, že Kristína je tehotná, privolili. Marek sa narodil mesiac po svadbe a Kristína spolu s ním musela trpieť rodičovské reči a prieky. Už nemohli dlhšie znášať osočovanie rodičov a preto si Urban s Kristínou tajne kúpili dom vo Vlčindole s dvoma vinohrádkami. Do svojich tajností zasvätili aj svoju prababičku Alojziu Kristovú. V jednu nedeľu, keď neboli starí doma naložil Urban s prababičkou a Kristínou voz a ušli. Ako vstupujú do Vlčindola, tamojší obyvatelia ich vítajú výkrikmi zo všetkých strán: „Habdžovci idú!!!“ Pomáhajú im sa ubytovať a pritom ich núkajú vínom a všelijako ich hostia... Urban bol pracovitý a úprimný a Kristína priam žiarila krásou. Hneď sa pustili do roboty. Urban sa spriatelil s Oliverom Ejhledjefkom a spolu obrábali vinič. Urban bol nebojácny a hneď začal vo Vlčindole porušovať dlho platné zákony. Začal klčovať starú vinicu a namiesto nej, spolu s Oliverom, začali sadiť nové americké štepy. Každý ho považoval za blázna. Až keď vinohrady napadla fyloxéra, najobávanejšia choroba viniča pre vinohradníkov, uznali vlčindolčania, že urobil dobre. Pri prehliadke viníc uznali, že Urbanova vinica je najlepšie obrobená a je najkrajšia. Urban bol hrdý. Jeho susedom bol veľký Silvester, ktorý ho nenávidel. Dôvodom bola jeho manželka Kristína. Nikdy sa nezmieril s tým, že mu ju prebral Urban. Od vtedy im nepomáhal, ale snažil sa im ublížiť – snažil sa pokoriť Urbana rôznymi v podstate vykonštruovanými súdmi, ale nepokoril ho. Urban znášal svoj osud, nech bol akokoľvek trpký a nespravodlivý voči nemu. Ale Urban mal v tomto „boji“ spojenca – Olivera Ejhledjefku, ktorému zase Silvester vyfúkol Evu v podstate spred oltára. Silvestrovi však pomáhal jeden, ešte horší od neho a to Oliver Pančucha. V tomto čase prišla aj prvá oberačka, na ktorú prišla pomôcť aj prababička. Kristína čakala dieťa a tak ju prababička zaháňali od roboty. Kristíne to bolo ľúto. V ten rok mal Urban najlepšiu úrodu. Počas oberačiek sa mu narodila dcérka Magdalénka a zároveň sa mu otelila krava. Urban mal vtedy trojnásobne šťastie. Boli krstiny. Urbanovi rodičia neprišli. Bol tam len Mikuláš a Jozefka. Silvester  nemohol zniesť ako sa Urbanovi darí a tak na neho zo žiarlivosti pustil psov. Urban sa psom ubránil a podal na Silvestra oznámenie.  Začal kvôli tomu súd. Ten Urban vyhral. Silvester sa však chcel pomstiť. A tak sa  dohodol s Pančuchom, ten neprávom zbil Mareka. Bol z toho druhý súd. Urban prehral.

 „„Tak teda, Urbanko, hovoríš, že som ti chlapca prehodil cez plot?“ Prihovára sa Pančucha nezvykle hlasno, až sa Urban čuduje, prečo tak pišťí.

Habdža drevenie od opovážlivosti, s akou fifikou naň ide satanské človieča. Šprihá mu jedovate:

 „ Niet iného hoväda, čo by hádzalo deti ponad ploty!“ Vtom, a či nie ešte prv, keď Urban spúšťal z jazyka posledné slová, vybehli spoza Pančuchovho domu Veľký Silvester s Pančuchovým hebedom. Zahrali divadlo veľmi dobre. Pribehli na javisko zavčasu. Pančucha mohol len skríknuť: „ Ľudia, počuli ste? Žena, Silvo?“

 „Každé slovo!“, prisviedča Silvester.

 „Toto musí na súd!“, kričí Serafína, „ináč si každý prašivec dovolí povedať, že si hádam otca zabil!“

 ... Súdne rokovanie bolo krátke. Dostal štrnásť podmienečne a položiť päťdesiatku na trovy.“

Medzi časom začal Marek chodiť do školy, tá bola však až v Zelenej Mise. Každý deň chodil Marek do školy okolo domu Michala Habdžu až si raz na neho prababička počkala a stiahla ho dovnútra. Chlapča sa naľakalo a vyletelo z domu ako splašené. Marek dobehol do školy a celý vyplašený si sadol do lavice. Učiteľ ho vyvolal, aby čítal. Jemu to však nešlo. V tom prišla prababička a povedala učiteľovi nech Mareka nechá ešte čítať. Marekovi to ako zázrakom išlo. Odvtedy si obľúbil prababičku a chodieval k nim na koláče. Jednu zimu však deti kvôli veľkej zime ochoreli lebo chodili ďaleko do školy. Medzi deťmi bola aj Lucka Bolebruchová. Tak sa rozhodli, že vo Vlčindole založia spolok a postavia školu. Hlavným prispievateľom bol ten najbohatší - Silvester Bolebruch. Neskôr ochorela Magdalénka. Urban bežal po doktora. Najskôr sa zastavil u Silvestra aby mu požičal kone. Ten ho odmietol a tak bežal do Zelenej Misy do domu otca. Ten ho vykopal z dverí. Tak Urban bežal ďalej a naraz počul za sebou dupot koní. Bola to prababička, ktorá zobrala kone Michala. Doviezli s nimi doktora a Magdalénka vyzdravela. Neskôr prišla do zemskej diery, Vlčindol, bieda aká tu ešte nebola. Chlapi odchádzajú do Ameriky. Medzi časom sa Urbanovi narodili Cyril a Metod. Urban sa dostane do finančných ťažkostí a banka mu chce zhabať majetok. Urban však napíše list na dolnú zem a odtiaľ príde „Magyar Királyi“(uhorský maloroľnícky spolok), ktorý za neho dlžobu zaplatí. Začne sa mobilizácia a Urbana odvedú. II. Hrdinka a hrdinča 
Táto časť je poznačená vojnou a ukazuje Mareka, ktorý má len 12 rokov ako silného chlapca. Začína sa tým, že Urban odchádza na vojnu. Spočiatku sa im dobre darí ale neskôr prichádza na nich chudoba vojny. Kristína pracuje v domácnosti a Marek sa musí starať o vinohrad. Predáva s mamou na trhu broskyne. Kristíne príde zle a porodí nedonosené dieťa. V tomto čase sa Marek zaľúbi do Lucky Bolebruchovej. Prichádza čas oberačiek, no úroda im začne miznúť. Preto začnú v noci strážiť vinohrad a prichytia tam Pančuchu. Ten ich však obviní, že mu ukradli sečkový kôš. Ráno prichádza poštár a nesie zlé správy. Urban písal, že padol Paľuš, syn Slivnického. Ráno našli mŕtveho aj Slivnického. Urban ďalej písal, že príde na dovolenku. Kristína ho ide čakať no on neprichádza. Cestou zo Slivnice jej zastaví voz veľkého Silvestra. Ona so strachom nastúpi. On sa ju pokúsi znásilniť no ona sa mu vytrhla a zhodila ho z koča. šibne do koní a uháňa do Vlčindola.

„ „Poď si sadnúť, Kristína, odveziem ťa.!“ Silvester Bolebruch. Ani nevie, ako si stala na long, ako jej podal ruku a ako sa dostala na voz. Na dne doštenáka sú nahádzané prázdne vrecia.  Veľký Silvester bol so zbožím. A teraz sa vracia späť. Kristína si sadne na vrecia, no pohonič to nemôže pripustiť chce ju mať pri sebe, kde je lepšie sedieť. Sedadlo visí na remeňoch. Tam je mäkko a dobre. Najprv mlčia. Silvester nevie, ako začať. Až sa trasie od vzrušenia, lebo s Kristínou odvtedy, čo sa rozišli okrem pozdravu neprehovoril. A Kristíne nie je do reči: najradšej by plakala. A trocha sa aj jeduje, že sa dala vyvábiť na voz. Je v stave, keď ľudia, akokoľvek ľudskí, neznášajú svojich blízkych. ...cesta ubieha, kone klusajú, a nikde reč. V polceste si dodáva odvahy. Vysúva pravú ruku na ženin chrbát. A nežne ju pritíska k sebe. Kone tíši do kroku. Kristína mlčí. To je dobrý znak. Krv sa Silvestrovi začína prihrievať. Čo ak je práve táto príležitosť určená na to , aby tú ženu mal? Nikdy inokedy sa mu už taká nenaskytne! Teraz je chvíľa konať.

„Takto by nám bolo dobre, Kristínka.“ Pravá ruka richtárova podoberá sa Kristíne pod pravú pazuchu. Je celkom bezočivá, ale žena mlčí. V hlave jej začína hučať. Do žíl a kostí vniká jej sila. „Pohni!“, cedí cez zuby tvrdo.

Bolebruch nepočúvne. Ba zastaví kone. Ruka sa mu dostala kam chcela. Je ako chápadlo: zatvára sa na najcitlivejšom mieste. A ženu ten stisk pichá.

„Idem pešo. Nevedela som, že si taký ... hnusný!“ Ale už je v klepci. Kričať nemá zmyslu. A tvár muža hľadá tvár ženy. Násilný bozk, páchnuci tabakom a odhnitým zubom. Richtár je na koni“ nech sa stane čokoľvek, Kristína bude mlčať! Len si nemyslel, že je taká pevná. Pľuje mu do tváre. A to ho čertí. Prevracia sa s ňou do voza. „Ani nebesá ťa nezachránia, Kristínka!“ Vtedy ho uhryzne na nose. A nepustí, kým necíti v ústach cudziu krv. Potom vyskočí z voza a tratí sa v kukuričnisku. Bolebruch skočí za ňou, ale vášeň mu príliš udiera do očí. Kým ju hľadá v kukuričnom poli, on sa vkradne k vozu, vyskočí naň, chytí opraty a trepne do koní. Veľký Silvester beží kus cesty za vozom, ale vzdáva sa možnosti dohoniť ho. A Kristína medzitým trepe do koní, trasúc sa strachom. Stále sa obzerá, či ju nedobieha.“

Ráno si Silvester nájde voz pred domom. Filoméne Ejhledjefkovej prišla správa, že jej muž žije no ona medzitým čakala dieťa so srbským zajatcom. Na Habdžovcov prišli zlé časy. Musia predať kravu, lebo ju nemajú už čím živiť.  Jedny Vianoce, keď už nemali skutočne čo jesť, išla Kristína vypýtať trochu jedla do Zelenej Misy. Tam však nič nedostala. No prababička to tak nenechala ,nabalila do batôžku syra, múky, chleba, mlieka a vybrala sa do Vlčindola. Cestou však umrzla. Ráno ju našiel poštár Nehreš aj s batôžkom. Niesol správu, že Urban je zranený. Starému Habdžovi sa obmäkčilo srdce, naložil plný voz obživy a zaviezol ho do Vlčindola. Potom prišlo na dom Habdžovcov veľké nešťastie. Magdalénka, Cyril a Metod dostali záškrt. Marek bežal k Silvestrovi aby mu pomohol. Ten však nechce. Nakoniec mu pomôže jeho žena Eva. Pokiaľ priviezli doktora, umrel Cyril. Doktor bojuje aspoň o Metoda a Magdalénku. Zomiera aj Metod. Kristíne sa narodí mŕtvy Adamko, no doktor ho oživí a položí ho k vyčerpanej Kristíne. Eva ochorie a Silvester si uvedomuje, koho stráca. Kristína sa umára a pomôže jej iba to, že sa vráti Urban. Starý Habdža si začína uvedomovať, že sa blíži jeho koniec a tak potrebuje niekoho, kto by sa staral o jeho majetok. Markovi povie, že keď sa ožení môže byť pánom na zelenomiskom statku. Táto časť sa končí smrťou Michala a odpustením Kristíne. III. Marek a Lucia 
Táto časť sa začína tým, že Marek ide študovať na vinohradnícku školu do Modrého mesta. Idú s ním aj traja kamaráti z detstva. Medzi nimi je aj Jožko Bolebruch. Marek je jeden z najlepších študentov a tak postúpi na vyššiu školu – Hospodársku akadémiu vo Východnom m Meste. Tu je však najchudobnejší a profesori ho nemajú radi. Postupne však zistia, že je najmúdrejší a postupne si ho obľúbia. Raz idú zo školy do Čiech na exkurziu a Marek sa dozvie, že v tom meste študuje jeho milá Lucka Bolebruchová. Spolu si sľúbia že po škole sa zoberú. Marek sa často vracia počas štúdia domov a vidí, že sa im vedie veľmi zle. Jeho otec začal piť a stal sa notorikom. Všetko kvôli tomu, že bol zarytí družstevník a podpísal ručenie na dvadsaťtisíc družstvu, ktoré sa rozkradlo. Urban sa veľmi zadĺžil a tak sa od reality utiekal k alkoholu. Neskôr Mareka povolali na vojnu. Bol vychovaný dedinou, takže mu nerobilo problém absolvovať základný výcvik. Prevelili ho do Čiech k jazdeckému oddielu. Ale tu sa nepohodol s velením tak ho odvelili naspäť do Západného mesta. Neskôr sa stal vojenským úradníkom a týmto sa vojna pre neho skončila. Tu mu však prichádza správa, že jeho mamička je chorá. Kristína umrie a Urban sa zabije pri páde z rebríka. Marek zostáva vo Vlčindole. Dlžoby sú však veľké a jeho dom aj vinohrady idú do exekúcie. Pred exekúciou mu dá radu starý Nehreš, aby vinohrady zostrihal, a pripravil ich tak na jar, aby im nepoškvrnil česť a povesť najlepších vinohradov vo Vlčindole. Išiel sa poradiť so strýcami čo má robiť. Tam mu dohodí Mikuláš, Urbanov brat, prácu na jozefyckom majeri Tulipán prácu adjunkta.

 Po tom sa začína dražba. O ňu javí veľký záujem hlavne Silvester Bolebruch pod zámienkou vysťahovať nadobro Habdžovcov z Vlčindola. Marekovi pomôžu dedinčania vydražiť dom a vinohrady za 2,5 násobok vyvolávanej ceny, a pritom si zanechal jeden z dvoch vinohradov, ten lepší. Po dražbe im ponúknu Babinskí, že môžu bývať u nich, teda Marek, Magdalénka a Adamko. Marek splatí dlh, a zostane mu dosť  peňazí na to aby si vo Vlčindole kúpil nový vinohrad a postavil dom. Pred odchodom na majer sa poháda s Luckou a tá sa mu snaží  ublížiť tým, že sa vydá po otcovej vôli.

Marek sa na majeri osvedčil ako spravodliví správca. Ale stále mu je clivo za Luckou. Navyše sa mu zapáči jedna brigádnička.

Dva mesiace pred Luciinou svadbou sa zastaví vo Vlčindole pozrieť Magdalénku a Adama. Dostal oznámenie o svadbe Magdalénky s Jožkom Bolebruchom. Dá list Nehrešovi aby ho dal Lucii, ale ten jej ho dá deň pred svadbou.

„Milé meno, ktoré sa začína literou L!

pozdrav svoju mladú paniu, ktorá ťa nosí po Jeleních brehoch.

Pošepni jej, krásnej, že odkedy odišla od rozkvitnutých orgovánov

pred kaplnkou svätého Urbana, srdce jej milého je prázdne.

Napomeň ju, pyšnú, že je hriešne hnevať sa na neho, že v ťažkej

chvíľke oslepol hnevom a nezbadal od bolesti, že aj ju srdce bolí.

Opýtaj sa jej, hrdej, zoči-voči, čo jej je drahé, či... “

V deň jej svadby po dohode s pohoničom a jej bratom ušla za Marekom v úmysle už sa ho nikdy nevzdať.

Marek sa s ňou ožení, a presťahuje sa do domu Michala Habdžu v Zelenej Mise. Na ceste do Zelenej Misy zájde do kostola na svadobný obrad. V dome ho už víta Verona, zmierená s vnukom, Luciu si obľúbila. Tak isto sa zmierila a odpustila aj Urbanovi a Kristíne. Po nasťahovaní do domu Marek posiela kone domov, naspäť ku Silvestrovi. Ten, ako ich zbadal, sám sa ich odhodlal odstrojiť, ale v hneve na Luciu ich začal bičovať, až mu jeden zlomil ruku. Potom sa Silvester dostáva do nemocnice, kde si zavolal Luciu a Jozefa ku sebe, aj so svojimi „polovičkami“, a dozvedá sa, že mu ju amputovali. Tu sa ale Marek nezdrží dlho a hneď ako sa stretli pohľady Silvestra a Mareka, vychádza nepozorovane z izby. Tu si Silvester znovu našiel syna, ale nadobro stratil dcéru. Ale Verona nevedela gazdovať a tak zadĺžila celý Markov majetok, ktorý mu odkázal starý otec, aj s domom. Potom už mladí Habdžovci odchádzajú preč zo Zelenej Misy a Vlčindola, ticho, presne tak ako pred dvadsiatimi rokmi Urban a Kristína, nesúc si so sebou iba lásku: „Mladí Habdžovci prenocujú v dome na zelenomiskom námestí tri noci. Na štvrtý deň, ešte za tmy, vyjdú z ambitných dvier s kufríkmi v rukách. Ticho ako zlodeji... Odídu do Slivnice...“  

Hečko v tomto diele používa výrazy, zaužívané na západoslovenskom vidieku, väčšinou hovorové, ale bráni sa vulgarizmami tým, že napíše iba začiatočné písmeno a dá tri bodky...:) 

V diele František Hečko podáva obraz západoslovenskej vinohradníckej dediny. Autor toto prostredie dobre poznal, pretože tu vyrástol, dobre poznal osudy ľudí, ktorých v diele opísal, pretože za vzor mu slúžila jeho vlastná rodina (Urban a Kristína) a za postavou Marka sa skrýva sám autor. 

Vlastný názor na dielo: Dielo je písané celkom pútavo, čo ocení iste každý čitateľ, ale podľa môjho názoru, je skôr určené ľuďom, ktorí majú aspoň aké-také skúsenosti s vinárstvom, lebo obrábanie hrozna a dorábanie vína je tu v podstate samostatnou, i keď nevyhnutnou časťou deja.

A titul „Červené víno“ pravdepodobne znamená, že za konečným produktom, tj. Vínom, sa skrýva mnoho práce, potu, sĺz a niekedy aj krvi.