Erich Maria Remarque: Noc v Lisabone

Erich Maria Remarque
Noc v Lisabone

Téma diela: Zachytáva ťažký život emigrantov v čase pred 2. svetovou vojnou.

Postavy: Jozef Schwarz – hlavná postava – emigrant
Helena Baumannová – manželka Jozefa
Georg Baumann – brat Heleny - sturmbannführer


Obsah diela:
Celé dielo je vyprávanie Jozefa počas noci v Lisabone. Za to, že si ho vypočuje, mu dá svoje lístky na loď do Ameriky. A tak počas diela sa asi 4 krát presúvajú z jednej kaviarne do druhej.
Vyprávanie sa začína až po piatich rokoch žitia ako emigranta, konkrétne na jar 1939. Bolo to obdobie pred Mníchovskou dohodou. Potom na jeseň prišla Mníchovská dohoda a emigrantom akoby prinavrátili život. V tom období sa Schwarz nachádzal v Paríži. Samotné meno Schwarz bol príbeh sám o sebe. Bolo to meno nie hlavnej postavy ale ďalšieho emigranta, ktorý umrel a Jozefovi zanechal pas, a štyri maľby, keďže sa zaujímal o maliarske umenie, čo po ňom „zdedil“ Jozef, a nejaké peniaze.

Počas piatich rokov bol mnoho krát zavretý. Ale až po piatich rokoch sa rozhodol odísť späť do Nemecka aby aspoň videl svoju manželku. Prechádzal cez Švajčiarsko a Rakúsko. Hranice medzi týmito dvoma štátmi prešiel cez rieku. Potom sa vlakom dostal do Ösnabrücku, mesta v ktorom žila Helena. Ubytoval sa nie v tomto meste, ale v nasledujúcom meste, aby ho nikto nepoznal. S Helenou sa skontaktoval cez jedného svojho priateľa a zišiel sa s ňou v kostole, pretože kostoly boli jediné miesto, kde by ho nemal nikto chytiť. Býval u Heleny 2 dni. Počas týchto dvoch dní tam prišiel Helenin brat Georg. Jozef ho neznášal, pretože práve on ho dal prvý krát zavrieť do tábora, z ktorého potom Jozef ušiel. Počas tejto návštevy sa skryl v skrini a ako zbraň na obranu si zobral nôž na otváranie listov. Georg ho neobjavil ale Jozef sa veľmi obával jeho ďalšieho príchodu a tak sa teda rozhodol odísť späť do Francúzska. Helena sa rozhodla odísť s ním. Keďže bola sestra vysoko postaveného straníckeho úradníka, mala platný pas, na ktorý mohla vycestovať do zahraničia. A tak sa rozdelili.

Jozef išiel na vlak, ktorý išiel až na hranice Rakúska so Švajčiarskom. Tam, v jednom menšom meste si zaplatil nocľah na týždeň dopredu, aby si mysleli, že je solídny a že neplánuje újsť, čo sa mu aj vyplatilo. Jednej noci čakal v kroví pri hranici na správnu chvíľu k prejdeniu a tam ho chytil colník, ktorý ho zobral na stanicu, kde Jozefa zavrel. Ráno prišiel úradník, ktorý zisťoval, či naozaj Jozef chcel prejsť. Jozef ho ubezpečoval o opaku a dokazoval to tým, že má zaplatený nájom v hoteli na týždeň dopredu. A tak sa tam išiel úradník aj s Jozefom pozrieť. Majiteľka hotela prisvedčila, že má zaplatené. Potom pri prekontrolovaní Jozefovej batožiny narazil colník na list. O tomto liste Jozef nevedel. Napísala ho Helena a dala tam Georgov podpis. Tohto listu sa colník zľakol a Jozefa prepustil. Jozef si potom založil list do pasu a rozhodol sa prejsť hranice vlakom. Vo vlaku sa odohralo niečo podobné. A tak sa dostal vďaka Helene bez väčších problémov do Zürichu.
Tu sa stretol s Helenou. Navštívil ich aj Georg a Helene prikázal, aby sa vrátila späť do Nemecka, Jozefovi sa vyhrážal, že ho zabije ak ju nepustí späť. Ale vo Švajčiarsku bol Georg bezmocný. Ale prišiel iba raz a opäť sa snažil dosiahnuť svoje. Jozef ho stretol pred domom v ktorom býval. Georg mu povedal, že Helena je ťažko chorá a že musí ísť do nemocnice. Keď sa na chorobu následne spýtal Heleny, tak mu povedal, že Georg si iba vymýšľa, aby ju dostal späť do Nemecka.  Na to začala vojna a Helenu a Jozefa nechali ešte sedem dní na slobode, ale povedali im, že nesmú opustiť mesto. Schwarza zavreli na výsluch aj s ďalšími asi 500 mužmi do kina a Helenu odviezli pár dní nato na to isté miesto, kde sa aj stretli. Helenu potom preradili do ženského tábora a Jozefa do mužského. Jozefovi sa odtiaľ podarilo újsť. Dostal sa až k Helene. Potom sa podarilo aj Helene odísť z tábora.

Na chvíľu sa nasťahovali do malého letného zámočku, ktorý nebol vôbec prerábaný. Kúrili drevom, svietili sviečkami. Zostali tam štyri dni. Potom odišli do Bordeaux. Tam sa po prvý krát dozvedel Jozef o Heleninej chorobe. Bola to rakovina a nedala sa už nejako vyliečiť. Dalo sa už iba utlmovať bolesť morfiom. Potom, keď sedeli v reštaurácii, Helena uvidela Georga v aute. V tom sa Jozef zľakol a chcel ihneď odísť do Španielska. Potom ich raz v noci oslovil akýsi Američan, ktorý bol trocha podnapitý. V ten večer sa dohodli na tom, že ho Američan zoberie na americký konzulát a dá mu vystaviť vízum. Potom v hoteli, v ktorom bývali sa zabila jedna nájomníčka, čo vyvolalo rozruch. Ale Helenin stav sa pomaly zhoršoval, vzdiaľovala sa od Jozefa, cez noc plakávala zo spánku a ráno na všetko zabúdala. „... Neznášala šero. Opriadlo jej úzkostné srdce ako jedovatá pavučina.“


Potom Jozefa „dolapili“. Polícia uzavrela na konzuláte všetky príchody a Jozef zazmätkoval a pokúsil sa vbehnúť dnu, ale tým na seba iba upozornil. Zadržali ho a mučili. Dostal sa do rúk Georga. Bol v Marseille. Helena dobre videla. Georg chcel získať adresu Heleny, Jozef mu dal nesprávnu a povedal Georgovi, že dom má viacej východov, že Helena stihne újsť, kým ju v ňom nájde a tak si Georg sadol aj Jozefom do auta a dohodol sa s ním, že najprv pôjde Jozef a až potom on. Ale počas cesty sa Jozefovi podarilo vytiahnuť žiletku, ktorú mal zašitú v nohaviciach a podrezal Georgovi krk. Vyhodil ho z auta a išiel autom po Helenu. Keď po ňu došiel, Helena ešte nebola od jeho odchodu doma. Počkal ju a Georgovím autom odchádzajú do Španielska. Ale ešte predtým si dal v Georgovom pase vymeniť fotku za svoju. Cez hranice sa dostali bez problémov. Na portugalské hranice prišli druhého dňa v noci. Víza dostali hladko. Počas cesty zo Španielska zobrali do Portugalska malého chlapca, ktorý si sadol do auta na portugalskom konzuláte. Aj tomu vybavil vízum a v Portugalsku ho vysadil. Auto predal a vhodil s Helenou do kasína. Potom mu jedného dňa povedali na americkom konzuláte, že sa zaňho zaručil ten neznámi opitý Američan a že obaja dostali víza. Predal poslednú kresbu a kúpil lístky na loď do Ameriky. Povedal to Helene a odišiel niečo kúpiť. Keď sa vrátil, Helena ležala v izbe, v ktorej boli porozbíjané všetky zrkadlá a na zemi ležali jej roztrhané večerné šaty. Ležala pri nich, nie na posteli. Najprv si myslel, že to bola lúpežná vražda, alebo že ju zabil niekto z gestapa. Potom mu prišiel na um jed, ktorý jej dal, pred odchodom do tábora.
Tu končí vyprávanie príbehu. Ešte počas vyprávania dal lístky. Teraz mu dal svoj pas aj pas Heleny. Boli tam víza aj všetko ostatné, čo bolo treba k odcestovaniu do Ameriky. Na oplátku mu dal svoj pas. Dostal sa do Ameriky, kde sa ešte raz oženil so svojou manželkou a po asi pol roku sa dali rozviesť. Celú vojnu tam prežil a napodiv sa aj on začal zaujímať o maliarstvo. Po vojne sa vrátil do Európy. Pas oboch Schwarzov daroval akémusi Rusovi. Na spiatočnej ceste na stanicu sa nazdal, že vidí Jozefa.. Bežal za ním, ale bol to akýsi ženatý úradník z pošty.

Časť, ktorá sa mi páčila:

Celé dielo bolo veľmi dynamické, čitateľský denník som nevedel zostaviť bez knihy. Bolo to kompletne celé zaujímavé ale najviac ma zaujala časť o tom, ako cestoval cez hranice vo vlaku z Rakúska do Švajčiarska.