Jazyková stránka:
parentéza: „Za samého smiechu a pri žartoch, na ktoré tá komicky prednesená reč akoby dala signál, Eugén zachytil kradmý pohľad Tailleferovej;...“ (154)
epiteton: drobné príležitosti (63); ušľachtilé city (146);
prirovnanie: oči zapaľovali ako uhlíky (70)
symbolika: paleta postáv predstavuje či už zlé alebo dobré ľudské vlastnosti
kontrasty: mnoho postáv, postavy prechádzajú z jedného diela do druhého Gobseck (251)
- detailné opisy vonkajšieho ako aj vnútorného prostredia ako súčasť deja
- poschodia symbolizujú spoločenskú hierarchiu

Dej:
Po príchode do penziónu sa jedného rána Goriot rozhodol zaniesť strieborné prúty, ktoré vlastnoručne vymiesil úžerníkovi Gobseckovi (ktorý je mimochodom príkladom na kontrast a vystupuje aj v diele ktoré sa volá tak ako on) aby za ne získal peniaze, ktoré potom dal svojim dcéram. Onedlho však z peňažnej núdze musela zájsť ku Gobseckovi aj grófka (=Goriotova dcéra). Obyvatelia penziónu si medzitým mysleli, že dcéry, ktoré ho navštevujú, sú jeho milenky a že ho priviedli na mizinu (Veď to bola z polovice pravda. S tou mizinou). Rastignac by najprv chcel získať grófku de Restaud, no onedlho zmení názor a páči sa mu de Nucignen. Toto ho zblíži s Goriotom. A po zážitkoch jeho dcér, Goriot od smútku umiera.

Myšlienky vystihujúce dielo
"... hovoril o svojich dcérach, volal ich, túžil po nich ako človek na mučidlách po vode.“
"Mať vždy len smäd a nikdy sa nenapiť, tak som žil posledných desať rokov..."
"Človek musí umrieť, aby poznal, č sú to deti. "
Román Otec Goriot vychádza z Balzacovej teórie, že elovek nie je ani zlý, ani dobrý, spoločnosť ho nekazí, ale podlieha v dobrom i v zlom svojmu spoločenskému prostrediu: „A teraz uvidíme kto z koho! A súboj na ktorý vyzval spoločnosť...“ (306).

Literárna charakteristika:
Honoré de Balzac je prozaikom francúzskeho kritického realizmu, na ktorého vrchole vznikol tento román, sústredeným na svoju dobu a medziľudské vzťahy, ktoré ovládli peniaze a túžba presadiť sa v spoločnosti. Pripisuje sa mu i autorstvo novej románovej formy používanej až dodnes zvanej Balzacovský román. Vyznačuje sa tým, že postavy sú komponované podľa reálnych vzorov a vytvára tak erbové typy (milujúci Goriot, ambiciózny Rastignac, galejník Vautrin, úžerník Gobseck a pod.). Pracuje sa tu s reálnym časom a priestorom, má vševedúceho rozprávača, dynamicky rozvíjaný dej s intrigami a peripetiami a dlhšiu expozíciu. Román prestal byť nenáročným sledom príhod, má svoju dramatickú štruktúru a zákonitosť, ktorej autor nemôže uniknúť. Je to otrasný dokument, ktorý hovorý o ľudskej bezočivosti, ktorá pramení vo vtedajších spoločenských podmienkach. Popri dráme starca opusteného a zruinovaného dcérami sa odvíja príbeh galejníka prenasledovaného políciou, citová dráma dámy z veľkej spoločnosti, zrod ambicióznej kariéry mladého muža z vidieka v parížskom prostredí a pod. Autor tu chce ukázať realistický obraz pomerov v parížskej šľachtickej spoločnosti, no zároveň kritizuje i jej nedostatky. Hýbateľom doby bol spoločenský úspech, postavenie, a teda predovšetkým peniaze. Balzacovský hrdina sa cíti oprávnený mať úspech, a preto nepokladá za zvláštne previnenie, ak nedodrží vždy bežne zaužívaný kódex morálky. Vytvára si svoj vlastný, kde právo na úspech je zapísané ním uznávanou formou.
Román Otec Goriot je vrcholné dielo realizmu vo francúzskej literatúre 19. storočia.