Johann Wolfgang Goethe - Utrpenie mladého Werthera
Johann Wolfgang Goethe - Utrpenie mladého Werthera Vydavatelstvo Tatran 1979
Autor: Johann Wolfgang Goethe, jeden veľký zjav nemeckej literatúry, je tvorcom toho najkrajšieho čo nemecký národ mal. Narodil sa roku 1749 vo Frankfurte nad Mohamßom ako syn vysokého úradníka. V rodičovskom dome dostal starostlivú výchovu a od najmladšieho veku študoval európske jazyky a vedy. V Lipsku študoval právo. Štúdia dokončil v Strasburgu kde sa zoznámil s Herderom, priatelil sa so Schillerom a s ďalšími významnými ľuďmi. Roku 1832 zomiera.
Téma: Pocity a rozprávania mladého vzdelaného človeka pri krutej ceste životom. Hrdina končí osamelo a zo svojho trápenia sa vykúpi samovraždou.
Idea: Autor poukazuje na pocity Werthera, ktoré prežíval, keď miloval ženu, ktorá mu lásku nemohla opätovať. A ako sa to môže skončiť s ľuďmi, ktorí si veľa namýšľajú (skončia tragicky(?))
Literárny žáner: autobiografický román písaný formou listov, alebo skôr denníka...
Postavy: Werther: je citlivý, vzdelaný, dobre vychovaný muž, pochádza s vyššej spoločenskej vrstvy, má rád prírodu, deti, často píše svojmu priateľovi Wilhelmovi (opisuje mu prírodu aj všetko čo sa stalo), číta literatúru (hlavne Homéra), píše básne, kreslí, je to spoločenský typ, ktorý je v spoločnosti obľúbený no je aj nešťastne zaľúbený do Lotte. Jeho láska bola vytrvalá a v závere diela to aj dokázal, keď si zobral život.
Lotta: krásna, mladá dievčina, priateľská, citlivá, ohľaduplná, ochotná, veľmi milá a súcitná, má rada prírodu aj deti. Po smrti svojej matky vychováva, stará sa a žije s ôsmimi súrodencami a so svojim otcom. Neopätuje lásku Wertherovi, lebo je oddaná svojmu manželovi Albertovi.
Albert: je to poriadny, milý a výnimočný muž vždy veselý, s dobrou náladou, ktorý Lotte toleruje časté neustále intenzívnejšie návštevy Werthera, ktorého však pokladá za svojho priateľa. -gróf; vyslanec a ďalší...
Prostredie a Čas: Prevažne vidiecke prostredie v dedinke (alebo malom mestečku) Wahlheim a v okolitej prírode, neskôr v meste. Čas je určený prelomom 18. a 19. storočia – začína listom 4. mája 1771 a končí na Vianoce budúceho roku.
Kompozícia: delí sa na dve knihy. Prvá kniha je Utrpenie mladého Werthera (dve časti) a druhá kniha je o Wertherovi (študijný materiál).
Expozícia: Werther posiela listy v ktorých vyjadruje svoje city k Lotte. Ona mu ale jeho lásku nemôže opätovať, pretože je vydatá za Alberta.
Dej:
1. kniha: Mladík Werther odchádza 4.5.1771 z mesta pred nežiadúcu láskou Leonory a prichádza na vidiek, kde je nadšený nádhernou prírodou a krajom okolo dedinky Wahlheimu a chcel by si tam kúpiť nejaký pozemok. Bol nadšený aj z obyvateľov: „Ale tunajší ľudia majú naozaj dobrú povahu.“ (17) Svojmu priateľovi Wilhemovi opisuje kraj: „...v tomto prekrásnom kraji je môjmu srdcu znamenitým balzamom...“ (13). Kreslil, čítal a opisoval prírodu. Ľudia si ho obľúbili a je pozvaný na zábyvu. Na zábave spoznáva mladé dievča - Lottu, s ktorou ho zoznámi jej sesternica Charlotte. Werther sa do nej hneď zaľúbi, ale zistí, že je zasnúbená z Albertom: „Albert je poriadny človek, s ktorým som takmer zasnúbená.“ (32) Albert je na cestách, ale keď sa vráti Wherter sa s ním spriatelí a dúfa, že si Albert nakoniec nevezme Lottu, pretože si ju chce vziať on. Lotta vychováva svojich osem súrodencov, pretože ostali siroty, potom čo ich matka zomrela. Deti ju majú radi. Werther nemôže zniesť, že Luttu miluje ešte niekto iný a ona mu svoju lásku opätuje. A už sa s ňou nemôže stretávať tak často a preto odchádza z Wahlheimu: „Zbohom Lotte! Zbohom, Albert! Opäť sa uvidíme.“ (68)
2. kniha: Werther pracuje na veľvyslanectve, ale nemá dobrý vzťah s veľvyslancom, naopak získal si priazeň grófa: „Zoznámil som sa s grófom C..., človekom, ktorého si zodňa na deň väčšmi ctím;...“ (71) To sa však nepáči vyslancovi. Werther sa zažne stretávať so šľachtou. Takýto život sa mu nepáči a odsudzuje ho. Spoznal dievča, ktoré sa podobá Lotte. Pre jeho názory na šľachtu ho aj vyhodili z hostiny. Po tomto incidente sa Wertherová priateľka s ním už viac nemôže stretávať. Už to nevydrží a žiada o prepustenie zo služieb veľvyslanectva: „Požiadal som dvor o prepustenie... (82) a vracia sa k svojej milovanej, vysnívanej Lotte. Lotta je už však vydatá za Alberta: „..., celé telo mi premkne triaška, keď albert obíjma jej útly driek.“ (87) Werther k nim chodil veľmi často a stále miloval Lottu, preto Albert napriek svojej ohľaduplnosti, povedal Lotte aby mu povedala, aby k nim nechodil tak často: „usiluj sa usmerniť dajako jeho správanie k tebe, obmedziť jeho časté návštevy.“ (111) Na Vianoce Albert niekam odišiel a Lotta balila darčeky. Keď prišiel Werther boli sami. Ona mu vtedy povedala, nech k nim tak často nechodí: „..., to nemôže, nemôže to takto zostať.“ (116) Keď to počuje už nevie prečo by mal žiť. Dokonca sa dozvie aj o svojom priateľovi, ktorému nemôže zachrániť život, o svojom rozhodnutí už nepochybuje. Od Alberta si požičia pištole pod zámienkou, že ide na (večnú) cestu. Potom napíše list v ktorom ďakuje Albertovi za pištole, ale list je smerovaný hlavne Lotte. Chcel aby ho pochovali s bledočervenou stuhou, ktorú mala Lotta na sebe keď sa prvý raz stretli... O polnoci zaznel výstrel, strelil si do hlavy: „Strelil si do hlavy nad pravým okom, mozog vystrekol.“(139) a ešte dvanásť hodín sa zvíjal od bolesti a chrčal: „...; nijaká odpoveď, už len chrčí. ...zmietal sa v kŕčoch okolo stoličky.“(139) Sluha ho nájde napoly mŕtveho, ale na poludnie vypustil dušu. Už o jedenástej ho pochovávali medzi dvoma lipami (kde rád čítal svojho obľúbeného Homéra) kde si to želal...
Jazyková stránka: metafora: Nevidím nič, iba večne hltajúcu, večne prežúvajúcu obludu. (61)
epiteton: rozmanitých tvorov (60); hrozného úmyslu (130); horko plačúc (140)
rečnícke zvolanie: Lotte! Zbohom, Lotte, zbohom! (139)
archaizmy: kepienok, poškrabok
epizeuxa: Zbohom, Lotte! Zbohom, Albert (68)
básnická otázka: či nebol styk s tou vznešenou dušou viac než všetko ostatné? (67)
archaizmus: kýška (23)
zdrobnenina: synček (67)
Filozofia diela: Autor zobrazuje v tomto diele lásku mladého človeka ako veľké utrpenie preto lebo nebola opätovaná. Poučením by sa mala stáť vytrvalá láska, ktorá vytráca a mizne. Ľudia by mali začať bojovať za veci, ktoré chcú vo svojom živote dosiahnuť (najmä láska), aj keď Wertherovi sa nepodarilo prelomiť puto medzi Lottou a jej manželom Albertom, no svoju lásku dokázal samovraždou.
Vlastný názor: Na tomto diele ma zaujala hlavn pevná, veľká, neoblomná láska Werthera k Lotte. Neobľubujem takéto diela, aj keď veľa nečítam mám radšej detektívky a podobne (aj keď kodiec bol dosť morbídny...). Mohlo sa to skončiť ˝happy-endom˝ a Albert by zahynul niekde na svojich cestách. Aj tak by tam niekto zomrel, ale nebol by to hlavný hrdina, nie? Keby som mal povedať niečo okompozícii: čítalo sa mi to veľmi ťažko (zloženie viet?) a ešte vždy neviem prečo písal AKOŽE listy keď to bol očividne denník. Nebol som z tohto diela veľmi nadšený (bolo to veľmi ˝sladké˝) a v mojich očiach z povinného čítania stále vedie Antigona.
Použitá literatúra: Johann Wolfgang Goethe: Utrpenie mladého Werthera
Z nemeckého originálu: Die Leiden des Junges Werthers
Preklad: Miroslava Bártová Vydavateľstvo: TATRAN Bratislava 1979 Cena: 18,- Kčs
|