Tento krátky príbeh o dobrodružnom povolaní letca, o svete videnom z výšky a o krásnej láske k žene napísal Exupéry na malej základni, mys Juby, kde dlho pôsobil a pomáhal letcom na linke Toulouse – Casablanca, kde niekedy tiež lietal. Na vysadených dverách položených na dvoch sudoch od benzínu napísal svoju prvú knihu.

Hlavnou postavou je letec Jacq Bernis, ktorý lieta na linke Toulouse – Casablanca a preváža tak poštu medzi dvomi kontinentmi. Byť letcom však nie je iba povolanie, je to poslanie. Po každom vzlietnutí riskuje život na tejto nebezpečnej trase, ale skutočný letec nemá vo svojom srdci miesto pre strach. V lietadle je sám, odkázaný iba na seba, nemá vedľa seba priateľa, na ktorého sa môže spoľahnúť. Bernis síce dokonale ovláda svoje lietadlo, nebojí sa výšky a nepripúšťa si žiadne nebezpečenstvo, čaká ho však ťažká skúška. Po dlhom čase sa vrátil do Paríža, ale nedokázal si tam nájsť miesto. Svojmu priateľovi, rozprávačovi tohto príbehu, čo je asi Exupéry, napísal list, kde spomínal na tie časy v Afrike, kde je úplne iný svet. Napísal mu aj dôvod prečo sa vrátil: "Našel jsem pramen. Vzpomínáš? Je to Geneviéva..." Geneviévu poznali z detstva a už vtedy boli do nej zamilovaní a stále nosili v srdci toto krehké dievčatko a tajne v hĺbke Afriky sa s ňou zasnúbili. "My jsme však chtěli vědět, zda je možné zpúsobit ti bolest, stisknout tě do náruče až k udušení, neboť jsme v tobě cítili křehčí lidskou přítomnost a tu jsme si přali vylákat na povrch. Chtěli jsme ti vehnat do očí něhu anebo tíseň."

Geneviéva bola však vydatá a mala malé dieťa. Nebola šťastná, lebo sa cítila strašne sama, aj keď bola obklopená toľkými ľuďmi. Nikto ju však neľúbil naozaj celú, každý mal rád iba jej jednu časť. Bernis však miloval práve to uväznené dievčatko, ktoré poznal ešte z detstva. Ich životy sa spojili za tragických udalostí, keď sa jej úbohé dieťatko udusilo po dlhej chorobe, ktorej nikto nerozumel. Jej manžel zvalil celú vinu na ňu, zaútočil na ňu a veľmi jej ublížil, ona si však zachovala pokoj. Bola úplne strnulá, nedokázala cítiť bolesť. Jediné čo ju napadlo v tej chvíli bolo ísť za Bernisom a nájsť u neho útočisko."Asi že nevěděli, že v pohlazení dává člověk v sázku jen docela maloučko sama sebe."
Utiekli spolu z ich skutočných svetov a aspoň na chvíľu si spolu vytvárali svoj vlastný svet. Bolo to však veľmi ťažké a nedokázali splniť svoje sny. Museli sa vrátiť, ale aspoň pár chvíľ boli šťastní. „Jste moje všecko... všecka moje láska.“ A byla to pravda, jenomže z jejích slov také poznal, že nejsou pro sebe stvořeni. Vrátil sa opäť do Afriky.
Čakal ho jeho posledný let. Od začiatku mal veľa problémov, ale podarilo sa mu medzipristáť na mysu Juby, kde ho čakal jeho priateľ Exupéry. Vyrozprával mu svoj posledný životný príbeh. Keď sa vracal do Toulouse musel posledný krát navštíviť Geneviévu. Našiel ju v jednom dedinskom domčeku, kde vládol až posvätný pokoj. Nebadane, bez toho aby ho videli obyvatelia tohto domu sa dostal do jej izby, kde ju však našiel na smrteľnej posteli. Chytil ju za ruku, ale "je mezi nimi nepřekonatelná vzdálenost."

Na svitaní odletel z malej pevnosti a jeho lietadlo sa našlo v púšti úplne rozbité a Bernis mŕtvy... pošta však prišla do Dakaru v poriadku. "Tohle je tedy místo tvého pokladu: však ses ho něco nahledal! Na téhle duně...jsi oné noci vážil docela molounko... vlákenko babího léta, moje přátelství, ti bylo poutem příliš slabým. Já, nedobrý pastýř, jsem asi zdřiml..."