Jean Paul Sartre: Múr

- krátka poviedka z knihy Múr
- rozprávač je Pablo Ibbieta
- dej sa odohráva počas španielskej občianskej vojny
- kompozícia: žiadne členenie
- idea: cena života jedného človeka nie je vyššia ako druhého

Charakteristika postáv:
Pablo Ibbieta: vo väzení je kvôli Romanovi Grisovi, ktorý sa ukrýval u jeho bratranca (, no pohádali sa a šiel sa ukryť na cintorín), bol plný života a ešte pred dňom by vedel rozdávať všetku silu, v priebehu dňa, resp. noci je odhodlaný položiť svoj život a zomrieť "čistý"
Tom Steinbock - anarchista, zabil šesť ľudí, bojí sa (pomočí sa), snaží sa spoluväzňov upokojiť, čo sa mu nikdy nevidarí
Juan Mirbal - vo väzení je iba kôli svojmu priezvisku, jeho brat je anarchista, má najväčší strach zo všetkých, je to iba dieťa
belgický lekár - poslali im ho preto, lebo si mysleli, že sú Baskovia, má im pomáhať prežiť posledné chvíle, ponúka im cigarety a alkohol, je bezcitný

Dej:

Dej sa začína vo veľkej bielej sále. Po jednom si volajú obžalovaných Juana Mirbala, Toma Steinbocka a Pabla Ibbietu. Pýtajú sa ich stručne iba na ich mená. Má to byť výsluch, ale nezdá sa, že by sa dajaký konal. Sem-tam sa spýtajú na miest pobytu v tej a tej danej hodine, no odpovede nepočúvajú. Ku konci sú si už všetci istý. To bol ich súd. Rozsudok im prinesú do väzenia. Smrť zastrelením. Všetci už aj tak na kosť premrznutí (mali iba tú najnutnejšiu bielizeň) sa začnú ešte väčšmi triasť. Najhoršie to je s malým Juanom, ktorý je ešte dieťa.
Nastáva noc. Privedú k nim belgického lekára (všetkých ich považovali za Baskov). V tejto noci nastávajú rôzne dialógy okolo smrti, no sú to najmä ich myšlienky, ktoré zdôrazňuje autor. Lekár k nim pristupuje chladno a nevedomo. Považuje ich iba za objekty štúdia, živý mŕtvy, ktorý prežívajú svoju agóniu. Malý Juan prosí o život, stane sa že sa aj rozčúli sám zo seba a celú noc plače; pokúsi sa i pohryznúť lekára, ktorý ho chcel utešiť. Tom na tom nie je o nič lepšie, ale znáša to o voľačo lepšie ako bledé dieťa s výrazom smrti. Snaží sa stále rozprávať a tára všelijaké príhody, len aby nemusel myslieť na ráno (stane sa, že sa od strachu pomočí). Hlavná postava, rozprávač, je na tom ináč. Pablo je už celý uzmierený so svojim bytím a chce sa už zbaviť svojho tela, ktoré už iba zapácha, potí sa a je na tiaž. Jeho spoluväzni sú mu neni sympatický a nemyslí si, že to ich spoločná smrť zmení. Najviac sa rozčuluje nad Juanom. Tu má lekár nápad. Navrhne, aby každý napísal svojej rodine. Jeho nápad stroskotá. Juan nie je schopný ničoho, Tom nemá komu a Pablo, hoci má manželku Conchu, v tomto rozpoložení odmietne.
Už je svitanie. Počujú ako na zadnom dvore začínajú s popravami. Prichádza poručík so štyrmi falangistami. Zoberú Toma a Juana, Pablo chce ísť tiež, ale musí čakať. Pabla pošlú hore do dobre vykúrenej a zadymenej miestnosti na posledný výsluch. Podrobujú ho psychickému nátlaku a snažia sa z neho vymaniť, kde sa nachádza Roman Gris. Dajú mu ešte štvrť hodinu. Pablo sa nad týmto všetkým, najmä fintám akým sa ho snažia obäkčiť, iba smeje, div že nepraskne. Predvolajú ho znova. Dobre vie, že Gris sa nachádza u jeho bratrancov, a tak povie, že sa skrýva na cintoríne. Ihneď vyšlú vojakov.
Pablo musí teda zase čakať na svoju popravu. Po chvíli k nemu dôjde poručík a pošle ho do jedálne, nech sa naje. Na Pablo otázku, prečo ho nepopravia, mykne iba plecami. Na druhý deň, keď priviezli ďalších väzňov, medzi inými aj jeho známych sa dozvedá, že Gris je mŕtvy.