Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Laco Novomeský: život a dielo

Laco Novomeský (1904-1976)
Životopis

27. 9. 1904 – Autor sa narodil v Budapešti, kam jeho rodičia odcestovali za prácou

1910-1914 – Navštevuje ľudovú školu v Budapešti

1914- 1919 – Navštevuje gymnázium v Budapešti, pracuje v továrni, v roku 1918 sa zúčastňuje demonštrácie spolu s robotníkmi.

1919 – Nastupuje do učiteľského ústavu v Modre

1921 – Uverejnená prvá báseň V samote v mesačníku Vatra

1922 – Publikuje básne v časopisoch Nový rod a Svojeť.

1923 – Zapisuje sa na filozofickú fakultu, pracuje vo Zväze slovenského študenststva

1924 – Stáva sa stálym redaktorom Mladého Slovenska, prispieva do Proletárskej Nedele, prílohe komunistickej Pravdy Chudoby, od augusta aj vo FRTJ Spartakus. S Jánom Poničanom zakladá bratislavskú bunku Voľného združenia študentov socialistov. V Banskej Bystrici sa zoznamuje s Vladimírom Clementisom a Danielom Okálim, aby spolu rokovali o založení časopisu DAV. Pred Vianocami vydajú v Bratislave jeho prvé číslo.

1925 – Na žiadosť spolku Detvan ho za vnášanie komunistickej ideológie zbavujú redaktorstva Mladého Slovenska, no s Jánom Poničanom naďalej zostáva v redakčnej rade, takže Mladé Slovensko je stále v rukách DAVistov. V apríli opúšta učiteľské miesto a vstupuje do KSČ a v Ostrave pracuje v redakcii Pravdy a rediguje aj iné komunistické časopisy. Píše vnútropolitické a literárnokritické články, fejetóny a prekladá z maďarčiny a rušttiny.

1926 – Stáva sa zodpovedným redaktorom Pravdy, hrozí mu vylúčenie z denníka, kvôli jeho „básnickému“ štýlu života.

1927 – Ako prvý zväzok knižnice DAVu mu vychádza zbierka Nedeľa, a nastupujú prvé pokuty a väznenie za „tlačové priestupky“. V novembri sa prvý krát zúčastňuje recepcie vo vile Tereza, sídle sovietského zastupiteľstva.

1928 – Zoznamuje sa s Karlou Marešovou, neskoršou manželkou. V októbri recituje revolučné verše a narúša oficiálne oslavy 10. výročia ČSR. Spolu s DAVistami sa zapája do kampane Od oportunistickej
pasivity k boľševickej aktivite.

1929 – Obnovuje časopis DAV , stáva sa redaktorom Rudého večerníka. Spolu s inými básnikmi podpisuje vyhlásenie proti manifestu siedmich spisovateľov proti Gottwaldovskému vedeniu.

1930 – Striedavo rediguje stranísku tlač a sedí vo väzení za „tlačové priestupky“. Aktívne sa zapája v socialistickej spoločnosti.

1932 – Vychádza zbierka Romboid, žení sa s Karlou Marešovou.

1933 – Vedie pražskú časť slovenského komunistického Ľudového denníka. Po zákaze komunistickej tlače prechádza do denníka Haló.

1934 – podpisuje manifest proti fašistickým provokáciam.

1935 – vydáva Otvorené okná

1936 - od mája vedie denník Slovenské zvesti, prednáša o sovietskej literatúre.

1937 – Zakládá klub priateľov Španielska, navštevuje Španielsko a píše reportáže.

1943 – vytvára ilegálne vedenie KSS

1944 – Zúčastňuje sa na prípravách SNP

1945 – Zakladá časopis Národná obroda, stáva sa člen ÚV KSS, ÚV KSČ, poslancom SNR a Dočasného národného zhromaŽdenia. Stáva sa presedom Matice Slovenskej.

1946-50 – pôsobí vo svojich funkciach

1951 – Je zatknutý

1954 – Je odsúdený na 10 rokov za buržoázny nacionalizmus

1955 – Je podmienečne prepustený, v roku 1956 mu je odpustený zvyšok trestu

1963 – Je rehabilitovaný a vracia sa do verejného a literárneho života Vydáva zbierky Vila Tereza a Do mesta za 30 minút

1964 – Sťahuje sa do Bratislavy, znovu uvažuje o DAVe. Vychádzajú zbierky Stamodtiaľ a iné, Nezbadaný Svet. Za zbierku Vila Tereza je ocenený, neskôr v decembri je menovaný za štátneho umelca.

1965 – 1967 – Venuje sa kultúrno politickej publicistike. Pracuje vo zväze slovenkých spisovateľov a v mnohých literárnych časopisoch. V roku 1967 je ocenený Cenu Ľudovíta Štúra za novinársku činnosť

1968 – Dostáva Rad Klementa Gottwalda za budovanie socialistickej vlasti, titul Hrdina ČSR, Leninov rad, pamätný odznak SNP, Čs. Cenu mieru, čestný doktorát UK, Štátnu cenu SSR a zlatú medialu VŠMU. Stáva sa opäť členom ÚV KSS, členom SNR a predsedom Matice Slovenskej.

1969 – 72 – Výchádza mu niekoľko publicistických zbierok (Znejúce ozveny, šetná povinnosť, Manifesty a protifesty, Slávnosť istoty, Zväzky a záväzky). Od roku 1970 ťažko chorý.

1973 – Rad Republiky, Rad víťazného februára

1974 – Dostáva štátnu cenu Klementa Gottwalda za celoživotné dielo.

1976 – 4. Septembra zomiera v Bratislave

Dielo

Pre Novomeského tvorbu, ktorá patrí medzi vrchol slovenskej avantgardy, je podstané jeho pôsobenie v skupine DAV. Skupina DAV združovala socialistických spisovateľov a básnikov. V nej pôsobili nielen autori socialisticky-realistickí, ale aj autori s inými tendenciami, ktoré nezodpovedali vtedajšiemu ideálu sovietskej socialistickej tvorby, čo bol už spomenutý socialistický realizmus. Vtedy boli autori ktorý nezodpovedali tomuto štandaardu obviňovaní z nestraníckosti, protistraníckosti a antikomunizmu. DAV vlastne spájal autorov ktorí boli na rovnakej ideologickej základni, len vyznávali iné druhy literárnej tvorby. Medzi DAVistov patrili okrem Novomeského aj V. Clementis, D. Okáli, J. Poničan, A, Sirakcký a F. Kráľ.

V prvotine Nedeľa sa objavuje množstvo sociálne ladených veršov, často začleňuje do lyrického textu epické prvky (V básniach Slúžka, Noc, Nedeľa, Fiasko), v básni Nedeľa využíva aj metódu appolinairovského pásma. Zároveň sa v autorovej tvorbe objavujú silné poetistické tendencie, ktoré sa prehĺbili v zbierke Romboid. Aj v tejto zbierke sa prejavuje jeho ľavicové cítenie a vyjadruje smútok nad socíalnimy
protikladmi.
V zbierke Otvorené okná sa podarilo Novomeskému nasledovať obidve svoje tvorivé línie, avantgardnú aj sociálnu. V zbierke Svätý za dedinou sa objavujú básne so španielskou tématikou (Španielska krajina, Sen, Kondontiér) ako reakcia na Novomeského pobyt na fronte španielskej občianskej vojny(tú opisuje ako ,,čas pušiek dýk a náreku”1 ). Vyjadruje obavu zo samoty v napätej situácii: ,, S úzkosťou, steskom, s vierou, myšlienkami / byť i sám / Len byť! / Ach byť a nebyť sám!“2Básnik sa v zbierke vyhýba verbalizmu, v značnej miere pracuje s básnickou skratkou a používa symboly, podobenstvá, grotesku na
vykreslenie problematického obdobia.

Zbierka Pašovanou ceruzkou, napísaná v roku 1940 vo väzení v Ilave pokračuje v myšlienke predošlej zbierky, teda vo vykreslovaní zlej situácie. Ukazuje sa tu motív cesty spojenej zo životom, ďalej motív ,,zastaveného času”.

Po prepustení z väzenia sa autor vracia dvoma poémami – Vila Tereza a Do mesta 30 minút. Prvá z nich je obhajobou umeleckej avantgardy 20. storočia a umelecký hold Októbrovej revolúcii. Druhá je venovaná pamiatke Vladimíra Clementisa, nespravodlivo obvineného a popraveného v 50 rokoch.

Zbierka Stamodtiaľ a iné predstavuje Novomeského ako básnika medzivojnového obdobia, ale výrazne sa prejavujú motívy osobnej tragédie, hlavne podpora humánnosti a silných morálnych zásad.

Tragiku vlastného života vyjadril autor v básňach Múdrosť a Pod Oblokom. K problematike SNP sa vracia v básni Analýza.

Venoval sa aj umeleckému prekladu a napísal aj množstvo publicistických, propagačných a literárno-kritických materálov.

Zhrnutie: 

Autor vo svojom diele veľmi dobre podal obraz doby, odpor voči fašitickej okupácii a zároveň vypovedal o svojich komunistických ideáloch a nesplnených snoch.

V jeho diele sa objavujú motívy tragédie, či osobnej (hlavne v zbierke Nedeľa) alebo spoločenskej (báseň Analýza), ďalej motív ľudského života a bezmocnosti človeka proti osudu.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk