Meno autor: Romain Rolland
Názov diela: Peter a Lucia
Vydavateľstvo: Tatran
Miesto a rok vydania: Bratislava 1984

Postavy:
- hlavné: Peter je mladý, inteligentný, priateľský, trpezlivý, 18-ročný chlapec, ktorý vo svojom najkrajšom veku – v detstve spoznal, čo je to vojna. Napriek tomu, že okolo neho zúri vojna dokázal sa zaľúbiť do dievčaťa menom Lucia. Pretože je mladý nevenuje veľkú pozornosť vojne, ale Lucii, ktorú nadovšetko ľúbi a r zhodne sa s ňou oženiť.

Lucia je mladé, nadané, šikovné, citlivé, skromné dievča, ktoré má talent na maľovanie (obrazov – gýčov, portrétov). Tak ako Peter ľúbi ju, ľúbi aj ona Petra. Nepochybujú o svojej láske. Navzájom sú si oporou a celým svetom.

- vedľajšie: Filip – Petrov starší brat, ktorý narukoval hneď, ako začala vojna.

- opísané: Petrov otec – pracoval ako úradník, človek od kosti statočný a majúci najvyššiu mienku o povinnostiach svojho úradu. Ani raz sa neozval proti vláde. Myslel vždy ako zamestnanec štátu, ktorého vláda sa síce mení, no vždy je neomylná. Štátnu moc považoval za posvätnú prirodzenosť.

Petrova mama – ako bol jej manžel dobrým republikánom, tak ona bola dobrou kresťankou. Počas vojny sa často modlievala. Obaja rodičia zbožňovali svoje deti, ako praví Francúzi mali k nim len opravdivú a hlbokú lásku. Celí by sa pre ne obetovali.

Luciina mama – starostlivá, ťažko pracovala v továrni. Dcéra z dobrej rodiny dokázala sa postaviť za svoju lásku a opustiť pohodlie domova.

Luciin otec – učiteľ, gazdovský syn.

Priatelia: Jacques Sée – zanietený za vojnu. Tento mladý ušľachtilý žid osvojil si všetky duchovné vášne Francuzska. Nástojčivý vo svojich tvrdeniach., a veľmi prudký v debate. Podľa neho išlo o krížovú výpravu demokracií za oslobodenie národov a odstránenie vojny.

Antoine Naudé – bol tiež za vojnu. No bol za ňu preto, že nebolo iného východiska. Tento milý tučný chlapec z meštianskej rodiny, s ružovými lícami, tichý a jemný, ktorý mal krátky dych.

Bernard Saisset – útly chlapec, distingvovaný, náruživý, veľmi nervózny, spaľovaný príliš živou mozgovou citlivosťou, pochádzajúci z bohatej meštianskej triedy, syn starej republikánskej rodiny, ktorá mala účasť vo vedení najvyšších štátnych úradov. Nenávidel vojnu, no s radosťou by bol prežil život v triednom boji – v boji proti svojej triede, v boji proti sebe samému.

Claude Puget – pochádzal z dobrej meštianskej rodiny, bol chudobný, z vidieka ho náhodou vytrhol inšpektor, pobadal jeho nevšedné nadanie.

Obsah diela:

Dej sa odohráva od stredy 30. januára do Veľkého piatku 29. marca 1918 v Paríži. Peter je 18-ročný chlapec. Vrátiac sa domov, vtisol sa do preplneného vagónu metra. Stál pri dverách, zovretý množstvom ľudských tiel. Nemyslel na to, čo bude. V Paríži je už 4 roky vojna. Petra spolu s jeho rovesníkmi povolali k vojsku. Zatvoril oči a premýšľal. Keď ich otvoril, všimol si, že niekoľko krokov od neho stojí dievča. Na nasledujúcej stanici sa ľudia tisli do preplneného vagóna. Petra unášala vlna ľudských tiel. V tom okamihu Petrova ruka chytila inú ruku. Bola to ruka dievčiny. Ruku si však nevymanila. Stáli spolu ani sa nepohli. O dve stanice ďalej ho pustila, vystúpila. Chcel ísť za ňou, ale metro sa pohlo. Potom vystúpil aj on. Peter Aubier býval u rodičov neďaleko Clunyjského parku. Jeho otec bol úradník. Petrov o šesť rokov starší brat – Filip, narukoval, len čo vypukla vojna. S Filipom boli nielen bratia, ale aj priatelia, zverovali sa jeden druhému zo všetkým.

Peter sa na prvý pohľad zaľúbil do neznámeho dievčaťa, ktoré stretol v metre a rozhodne sa ho nájsť. Prechádzal sa po meste a rozmýšľal. Bol práve pri schodoch Mosta umenia, keď ju zrazu zbadal. Pod pazuchou niesla veľký zošit na skicovanie, zostupovala dolu schodmi, pozreli sa na seba, začervenali sa a každý šiel svojou stranou. Asi o týždeň sa potuloval Luxemburskou záhradou, keď zrazu ho ničo nútilo obzrieť sa. A uvidel dievča, akoby naňho čakalo. Zrazu sa postili do rozhovoru. Ponáhľala sa na električku, ale mala ešte dosť času, tak sa posadili k fontáne a rozprávali sa. Bola hladná, a tak jej Peter ponúkol svoju žemľu. Prezradila mu, že sa volá Lucia a že je maliarka – amatérka. Maľuje portréty, prekresľuje obrazy... dohodli sa, že sa nasledujúci deň opäť stretnú pri fontáne. Potom sa Lucia vrátila domov. Takto sa stále stretávali. Nevadilo im, že je vojna, nezaujímali sa o to. Žili len jeden pre druhého. Stretávali sa, či bolo zima, či pršalo, alebo svietilo slnko. Mali sa stále radi viac a viac. Lucia maľovala portréty v múzeu, a potom ich nosievala do obchodu, kde ich predavač predával. Takto si zarábala. Jej mama pracovala v továrni, kde vyrábali muníciu. Peter sprevádzal Luciu, keď išla odniesť hotové portréty do obchodu alebo keď si šla po peniaze. Pri jednom z rozhovorov Peter navrhol Lucii, aby namaľovala jeho portrét. Najprv nechcela, ale nakoniec prisľúbila. Dohodli sa na stredu poobede, vtedy bola Luciina mama v práci. Lucia mu opísala, kde býva, a potom sa rozlúčili. Peter našiel dom ľahko. (Na ulici sú len tri domy. Lucia bývala v poslednom z nich.) Peter prišiel potichu. Pri dverách ho už čakala Lucia. Viedla ho do prvej izby, kde pracuje. Opýtala sa na či priniesol fotografie. Peter ich podal Lucii a obidvaja sa smiali. Potom mu aj ona ukázalo svoje fotografie.

Lucia začala načrtávať Petrov portrét. Keďže sa Peter nesmel hýbať ani rozprávať, rozprávala iba Lucia. Rozprávala mu o svojom detstve na vidieku. Pochádzala z Tourainska. Jej matka, dcéra z dobrej zámožnej meštianskej rodiny, zaľúbila sa do učiteľa, gazdovho syna. Meštianska rodina sa postavila proti manželstvu. Nakoniec sa však Luciini rodičia zobrali, no rodina nechcela o nich ani počuť. Potom sa narodila Lucia. Otec sa zodral v robote a zomrel, a tak sa Luciina matka sama starala o ňu. Pomaly sa stmievalo, a tak sa Peter pobral domov. Po niekoľkých mesiacoch sa vrátil domov Petrov brat – Filip. Hneď si všimol, ž Peter sa zmenil. Neprivítal ho tak ako inokedy. Peter bol zamyslený. Filip si nevedel vysvetliť jeho zmenu dovtedy, kým ho neuvidel spolu s Luciou. Vtedy si uvedomil Petrovu zmenu – láska. Neskôr večer sa bratia rozprávala tak ako inokedy.

Vzťah medzi Petrom a Luciou sa stále viac a viac prehlboval. Rozprávali si o spoločnej budúcnosti, hoci vedeli, že sa jej nedožijú. Sľúbili si, že na Veľkú noc sa zoberú. Nadišiel ich veľký deň. Peter kúpil Lucii kvety a vybrali sa ruka v ruke ku kostolu Saint Fuvais. Vošli dnu, sadli si ku pilieru a tíško šepkali: „Ty veľký náš priateľ, pred tvojou tvárou si ho beriem, pred tvojou tvárou si je beriem. Spoj nás! Vidíš naše srdcia.“ Ale v tom začali bombovať Paríž a jedna bomba dopadla aj na kostol. Lucia chcela chrániť Petra vlastným telom, ktorý sa šťastlivo usmieval s privretými očami, vrhla sa k nemu tak, že boli s sebe celkom pritúlení. A vtom sa zradu na nich zrútil mohutný pilier.

Konflikt:

Láska a vojna. Sny (ilúzie) a skutočnosť.

Na diele sa mi najviac páčili tieto myšlienky:

„Máš pravdu chlapče. To je čosi krásne, šťastie. Uži aj moju časť...“

„Môj život je obetovaný. V poriadku! No nie je spravodlivé brať aj tamtie dva životy. Keby som aspoň mohol vykúpiť ich šťastie.“

„ Láska je celá len úsmev, celá len svetlo, celá len život.“

„ Bránou jeho očí vstúpila do jeho srdca, vstúpila celá , a brána sa zatvorila.“