Quasimodo: je kontrastná osobnosť, ohyzdný vzhľad a zároveň čistá duša, fyzicky veľmi silný, ale veľmi plachý, nenávistný a podozrievavý voči posmeškárskemu okoliu, i keď ľudí naokolo nepočul, ale vycítil, že sa mu vysmievajú, citlivý, veľmi trpí pre svoju odpudivosť a hluchotu, ktorá mu uzavrela už aj tak malú spojitosť s okolitým svetom, slepo oddaný arcidiakonovi Frollovi, milujúci Esmeraldu, pre neho je šťastie milovať, nežiada byť milovaný.
„Máte zo mňa strach? Som veľmi mrzký, však? Nepozerajte sa na mňa, len ma poslúchajte.“
„…a katedrála mu nebola iba spoločnosťou, ale i celým svetom, celou prírodou…“
Esmeralda: je protipól Quasimoda, nekontrastná bytosť, očarujúco krásna, naivná, mravná, prostá, veľmi mladá a dôverčivá, ľahkomyseľná, cení si svoju slobodu nadovšetko, súcitná, slepo zamilovaná do Phoebusa, jej smrť je tragická, je obeťou obmedzeného systému vtedajšej cirkevnej moci.
„…často si robila výčitky, že nie je vďačná, keď zatvára oči, ale nemohla si zvyknúť na
úbohého zvonára. Bol strašne ošklivý…“
„…láska to je ako dve bytosti, ktoré sú bytosťou jednou. Muž a žena, ktorí splynuli v anjela. To je nebo…“
„…Phoebus, to všetko je len tvoje, len ma miluj!…“
Claude Frollo: najrozpornejšia postava, je osobnosť, ktorú vášeň k žene pretvorí na morálneho netvora, veľmi vzdelaný, vážený, sám si uvedomuje svoju zmenu, sám hovorí, že pľuje svojmu Bohu do tváre, nechce byť pastierom duší, ochutnáva i zakázané ovocie alchýmie a astrológie, rozmýšľajúci o živote, milujúci, ale žiarlivý, neuvedomujúci si city iných a ich konanie.
„…Keď ťa nemôžem mať ja, nebude ťa mať nik…“
„…Pohľad na teba je slastnejší ako pohľad na boha…“
Znaky obdobia:
Romantizmus vytvoril nového hrdinu, ktorý bol v ustavičnom rozpore so skutočnosťou. Je to človek túžiaci po plnosti života a lásky, ktorý v zápase o uskutočnenie svojho ideálu hynie. Konflikt romantizmu spočíva v rozpore medzi snom a skutočnosťou a uplatňuje sa „harmónia kontrastov“(zločinnosť a nevinnosť, ohyzdnosť a krása).
Diela sú typické svojim romantickým napätím, protikladmi, údesnými scénami, výnimočnými postavami i filozofickými úvahami. Victor Hugo sa svojou rozsiahlou tvorbou zaslúžil o uplatnenie princípov romantizmu a humanistických tradícií vo francúzskej próze a dráme.
