generačný konflikt
konflikt sa opäť prejavuje medzi súčasnými postavami, avšak určitú svoju podobu má aj medzi historickými postavami;
• predmetom konfliktu medzi súčasnou mladou a staršou generáciou je nedobrovoľná ženba Petra Kráľa s dievčinou, ktorú ani poriadne nepozná, a ktorá kríva a nedobrovoľný vydaj Adely Kráľovej s lakomým právnikom Martinom
• u historických postáv je predmetom konfliktu Richardove v mnohom odlišné názory na svet a na kráľov od názorov jeho syna Alfréda

Idea: Autor pomocou kontrastu minulosti so súčasnosťou kritizuje morálny úpadok spoločnosti.

Posolstvo diela: autor sa pozastavil nad myslením a správaním ľudí svojej doby a postavil ich do veľmi ostrého kontrastu s mravmi a vznešenými spôsobmi ľudí v minulosti, čím veľmi radikálne vyjadril svoj názor na obdobie pred druhov svetovou vojnou
„...ľudia sa vyznačujú tým, že sú až dokonale neľudskí...“ [16a]

Významové zafarbenie diela:

komické – keďže ide o komédiu, autor dielo spestril mnohými komickými scénami, ktoré nie sú v deji hlbšie zakorenené , ale vychádzajú zo situácií

Kompozičný plán

Kompozičný postup: kronikársky

Horizontálne členenie textu: dielo je rozdelené do piatich častí: prológ, prvý, druhý a tretí obraz a epilóg

Fázy sujetovej organizácie:

úvod: prológ – postavy po tristo rokoch „spánku“ zostupujú z obrazov; zoznamujeme sa s okolnosťami deja
zápletka: prológ – hádka grófa Alfréda s grófom Richardom, či ešte na svete vládnu králi
zauzľovanie: prvý obraz – šľachtici sa zoznamujú s Petrom Kráľom a mylne sa domnievajú, že svet sa nezmenil a majú tu česť rozprávať sa s „vládcom“
vyvrcholenie: druhý obraz – Aristid Kráľ začína šľachticov podozrievať a zavolá na nich detektívneho inšpektora Celestína Trdlíka, aby vyšetril, z ktorého blázinca ušli

rozuzľovanie: tretí obraz – šľachtici sa s dopomocou Adely a Petra Kráľových ukryli v záhradnom altánku; rozhovor medzi hosťami a hostiteľmi – Peter šľachticom vysvetľuje, že nie je kráľ a oni zasa objasňujú, že už sú tristo rokov mŕtvi, a ako si doteraz spokojne viseli v knižnici
záver: epilóg – šľachtici spolu s rytierom Gejzom zhodnotia klady a zápory súčasného sveta a nakoniec sa spokojne vracajú do svojich obrazov

Jazykový plán

Jazyk: autor strieda jednoduchý jazyk so zložitým a zrozumiteľný s menej zrozumiteľným; autor použil pre každú postavu jazyk pre ňu typický:
• historické postavy hovoria vznešeným a veľmi zložitým jazykom plným metafor poetizmov, symbolov atď.

„Gróf Alfréd: A keby dobrý boh mi zvoliť dal
váš bozk alebo nebo,
ja ústa vaše zvolil by
a v peklo zostúpil“ [17]

neodmysliteľnou súčasťou prejavu historických postáv sú rôzne múdrosti a rady do života
„Gróf Richard: Aj tebe želám ho. Neskoro vstávaš však.
Veď žiť len hodinu a desať minút zaspať
je hriechom až syn môj.
Život je milenka, mladý môj priateľu,
a spánok neľúbi, mladý keď milenec.“ [18]

• naproti tomu postavy zo súčasnosti používajú moderný, jednoduchý a bežnému človeku zrozumiteľný jazyk plný slangových výrazov a neologizmov

„Peter: ...ja som podal na krídlo, to krátkym špurtom k rohovej zástavke, potom center, ja si to v šestnástke štopnem, obídem beka a potom strelím... Brankár urobí robinzonádu – ale kde – viedli sme 1:0 . Čo vy na to?“ [19]

• postavy, ktoré autor vykreslil ako menej inteligentné ( tajomník generálneho riaditeľa dr. Pysk a detektívny inšpektor Celestín Trdlík ) používajú jazyk, charakterizovaný už v ich mene;
• dr. Pysk má veľmi chudobnú slovnú zásobu a zmôže sa len na prikyvovanie a opakovanie viet po svojom nadriadenom

„Kráľ: Už ste to vykonali?
Pysk: Prirodzene, pán generálny riaditeľ, už som to vykonal.
Kráľ: No a?
Pysk: Prirodzene, pán generálny riaditeľ, no a?
Kráľ: Pre umučenie božie!
Pysk: Prirodzene, pán generálny riaditeľ, pre umučenie božie.“ [20]

• Celestín Trdlík má naopak slovnú zásobu veľmi bohatú, ktorú ale neobvyklé slová a zložité súvetia používa len na svoje zviditeľnenie a mnohým výrazom ani sám nerozumie

„Trdlík: Službukonajúci orgán, detektív Celestín Trdlík na základe vyššie uvedených udaní predmetného Petra Kráľa predviedol na policajnú strážnicu a odovzdal na ďalšie administratívne pokračovanie.“ [21]

Jazykové prostriedky: autor použil množstvo rozličných jazykových prostriedkov, ktoré zakomponoval hlavne do jazyka historických postáv, ale nie je o ne núdza ani v reči súčasných postáv