Fiodor Michajlovič Dostojevskij: Zločin a trest

Fjodor Michajlovič Dostojevskij (1821 - 1881)

- bol ruský novelista, románopisec a publicista. Narodil sa v roku 1821 v Moskve. Najprv navštevoval súkromnú školu, ale po smrti matky bol poslaný na vojenskú školu v Petrohrade, avšak po krátkom čase odišiel a začal sa venovať písaniu. V roku 1846 sa pripojil do revolučného spolku, ale neskôr bol odsúdený na trest smrti pre sociálne utopické idei. Súd ale nakoniec verdikt zmenil a poslal ho na nútené práce na Sibír, kde skončil aj hlavný hrdina románu Zločin a trest. Dostojevskij sa vrátil na slobodu ako spisovateľ. Poukazoval na psychológiu vtedajšej spoločnosti, na ľudské vzťahy, na morálnu a existenčnú problematiku. Trpel epilepsiou, na ktorú aj zomrel. Za svoj život sa Dostojevskij stretol s chudobou, trestom, vyhnanstvom a aj smrťou najbližších. Dostojevskij je velikán ruskej i svetovej literatúry. Existuje o ňom veľa kníh. Bol produktom svojich čias. Jeho románom dávali rôzne prívlastky: naturalistický, sociálno-kritický, psychologický. Bol jedným zo zakladateľov moderného psychologického románu.

Jeho najznámejšie diela sú: (1875 Biedni ľudia (1841), Biele noci (1848), Netočka Nezvanovová (1849), Ponížení a urazení (1861), Zápisky z Mŕtveho domu (1861), Zločin a trest (1866), Idiot (1868), Diablom posadnutí (1871-1872), Výrastok (1875) a nedokončený román Bratia Karamazovovci (1879-1880).

Charakteristika postáv:

Hrdinovia Dostojevského sa vo svojom živote dostávajú do takých bezvýchodiskových situácií, z ktorých je len jeden únik – smrť.

Marmeladov je opilec, ktorý nestratil pocit lásky a ľútosti k svojej nešťastnej rodine. Ale nie je v stave ju zachrániť. Keď rozpráva o sebe, o svojej manželke a deťoch, používa vznešené slová. Tento úradník vyslovene chce, aby ho nielen ľutovali, ale aby si ho aj vážili. Nakoniec tragicky zomiera, jeho manželka čoskoro nato tiež a deťom hrozí strašný osud. Svedkom nešťastia bol aj Svidrigajlov, ktorý sa podujal, že nájde deťom sirotinec a dá každému z nich ako kapitál 1500 rubľov.

Typ veľkého špekulanta a chamtivca stelesnil v postave Lužina. Dostojevskij s neskrývanou iróniou a nevraživosťou opisuje tohto už nie mladého pána, ktorý sa chce ženiť. Podľa toho, ako sa mu to hodí, buď sa líška „mladému pokoleniu“, alebo sa hrozí súdom.

Osobitné miesto v románe má Svidrigajlov. Je to nemorálny a cinický človek. Temný svet petrohradských brlohov a potom neočakávané bohatstvo , moc nad nevoľníkmi – to všetko ho skazilo (demoralizovalo). Dušu Svidrigajlova prebudila láska k Dune. Ozvalo sa v ňom svedomie. Predtým, ako skoncuje so svojím životom, zachráni od chudoby a záhuby Soňu, Marmeladove siroty a svoju nevestu.

Pocit strachu a odporu vzbudzuje Alena Ivanovna, starena – úžerníčka. Ako pavúk vyciciava krv z nešťastných chudákov, ktorí sa dostali do jej pazúrov. V románe sa v skutočnosti objaví len dvakrát, ale je neustále prítomná v chorobných snoch Raskoľnikova počas jeho blúznenia.

Raskoľnikov je človek, ktorý veľmi silno vníma cudziu bolesť. Riskuje svoj život, aby zachránil z plameňov deti, podelí sa so svojimi peniazmi, hoci ich má sám málo. Je to nadaný a bystrý mladý človek. Zároveň je aj hrdý, uzavretý a samotár, možno aj preto, lebo verí vo svoju výnimočnosť. No jeho hrdosť je zraňovaná na každom kroku: musí sa skrývať pred domácou, ktorej je dlžný a chodí von v otrhaných šatách, za čo sa mu okoloidúci vysmievajú. A tak dospeje k teórii o obyčajných ľuďoch podriadených neobyčajným ľuďom, ktorí môžu spáchať aj zločin.

Hlavná myšlienka diela:

V tomto románe Dostojevskij vyjadril súcit s poníženými a trpiacimi ľuďmi. Na postave hlavného hrdinu, Raskoľnikova, si Dostojevskij všíma rozpoltenosť ľudskej duše. Raskoľnikov delí ľudí na dve kategórie - na neobyčajných, ktorých poslaním je vládnuť, a na obyčajných, ktorí sa musia podriadiť. Neobyčajní sú absolútne slobodní, a aby dosiahli svoj cieľ, majú vraj právo prestupovať zákony, ba i prelievať krv. Zákony platia len pre obyčajných. Pod vplyvom tejto teórie zabije Raskoľnikov starú úžerníčku. Ani po vražde nie je Raskoľnikov presvedčený o svojej vine, citujem: ,,Nezabil som človeka, ale princíp!“

Dej:

Román je vedený v dialógoch, ale dej rozpráva aj autor. Dej je rozložený do šiestich častí a je zakončený epilógom. Celý dej prebieha v Petrohrade v 19. storočí, konkrétne v júli roku 1865.Hlavný hrdina – študent Rodion Raskoľnikov – žije v malej izbe v podkroví päťposchodového domu. Je veľmi chudobný a musí si požičiavať peniaze od úžerníčky. Pred mesiacom založil prsteň, ktorý mu podarovala jeho sestra a teraz založil strieborné hodinky. S peniazmi sa vybral do pivárne, kde sa zoznámil s Marmeladovom. Odprevadil ho domov a nechal mu nejaké peniaze. Na druhý deň dostal list od svojej matky, v ktorom mu písala o jeho sestre Duni. S Duňou sa chcel oženiť jeden 45-ročný muž, ktorý sa chcel oženiť s chudobnou dievčinou, aby mu bola navždy vďačná. List Raskoľnikova veľmi trápil a išiel sa von prejsť. Keď sa vracal domov, počul, že sestra úžerníčky nebude na druhý deň doma a úžerníčka zostane sama. Na ďalší deň zabalil drevenú dosku tak, aby vyzerala ako strieborná tabatierka, do kabáta si skryl ukradnutú sekeru a vybral sa k úžerníčke. Keď sa úžerníčka obrátila k nemu chrbtom, vybral sekeru a udrel ju dvakrát po temene hlavy. Potom jej zobral kľúče, z krku mešec a spod postele vytiahol truhlicu, v ktorej boli rôzne založené veci. Naplnil si nimi vrecká nohavíc i kabáta. Zrazu počul, že niekto chodí po izbe, kde bola mŕtva starena. Bola to jej sestra Líza. Zabil aj ju a strach ho začal ovládať čoraz viac. V kuchyni bolo vedro s vodou a umyl si s ňou ruky a sekeru. Za starenou prišli dvaja ľudia. Keď im neotvárala, išli za domovníkom. Vtedy a Raskoľnikovi podarilo vyjsť z bytu a ukryl sa v prázdnom byte o poschodie vyššie. V byte pracovali maliari, ale práve vtedy boli preč. Z domu sa mu podarilo odísť tak, že si ho nikto nevšimol.

Na druhý deň musel ísť na políciu, pretože ho zažalovala jeho domáca, že jej dlhuje peniaze. Keď počul, že sa tam rozprávajú o starene, stratil vedomie. Vtedy ho začali podozrievať. Raskoľnikov sa vrátil domov, zobral veci a skryl ich na jednom opustenom dvore pod kameň. Štyri dni ležal v horúčke a blúznil. Keď sa prebral, dozvedel sa, že z vraždy obviňujú maliarov. Odišiel do bytu stareny, ale ten bol prázdny. Keď odchádzal, uvidel dav ľudí. Na zemi ležal Marmeladov, ktorého zrazili kone. Raskoľnikov zaplatil za jeho pohreb. Doma ho už čakala mama so sestrou a on prosil sestru, aby sa nevydávala. Raskoľnikov sa zoznámil so Soňou, dcérou Marmeladova. Jej sa nakoniec priznal, že to on zabil starenu a Lízu. Lenže ich rozhovor vypočul Svidrigajlov, ktorý sa chcel oženiť s Duňou, povedal jej o tom a chcel s ňou vyjsť do zahraničia. Duňa chcela odísť, ale dvere boli zamknuté. Vytiahla revolver a vystrelila a potom ju Svidrigajlov pustil von, zobral jej revolver a na druhý deň sa sám zastrelil. Keď sa Raskoľnikov stretol so sestrou, videl, že ona o všetkom vie. Potom išiel za Soňou. Soňa ho čakala celý deň spolu s jeho sestrou. Duňa pochopila, že Soňa pôjde za ním tam, kde ho osud zaveje. Raskoľnikov tiež pochopil, že Soňa pôjde za ním aj na kraj sveta, ak sa prizná, a preto odišiel na políciu a priznal sa.

Raskoľnikova odsúdili na osem rokov nútených prác na Sibíri. Jeho matka od žialu prišla o rozum a nakoniec umrela. Soňa odišla za ním na Sibír.