V diele Republika sa Platón pokúša rozlíšiť čistú filozofiu a politiku. Považuje politiku a filozofiu za opozitá a tento jeho názor je vyslovený vo výroku, že štát má možnosť prežiť iba vtedy, ak filozofi budú kráľmi. Králi a princovia musia mať ducha a silu filozofa, ktorá sa u nich stretáva s politickou múdrosťou. Ďalšou otázkou je význam filozofie a ten je predstavený vo veľmi vplyvnej časti Republiky, s ktorou síce čitateľ nemusí súhlasiť, ale nemôže sa ubrániť jej vplyvu.
Platónova filofia je založená na rozdiele medzi realitou a zjavom. Ale tiež tu môžeme nájsť náboženskú teóriu reality a tiež matematickú a iné disciplíny, ktoré sa snažia opísať realitu. Tieto disciplíny nám dávajú silnú zmes intelektuálnych a náboženských emócií, ktoré vo viacerých obdobách ovplyvnili mnoho veľkých filozofov.
Platónova teória myšlienok je opísaná 3 spolusúvisiacimi otázkami. 1. Kto je filozof?
Filozof je milovník múdrosti. Ale milovník múdrosti nie je to isté ako milovník znalosti. Čiže je lepšie, keď povieme, že filozof je osoba milujúca „víziu pravdy“. Tak sa hneď dostávame k druhej otázke :
2. Čo je vízia?
To môžeme vysvetliť na príklade človeka milujúcom krásne veci hoci on nie je filozof, pretože má rád iba krásne veci. Filozof miluje krásnu samu o sebe. A človek, ktorý miluje pekné veci iba sníva, zatiaľ čo človek, ktorý pozná absolútnu krásu, je bdelý. Ten prvý má iba názor, ale druhý má znalosť. 3. Aký je rozdiel medzi znalosťou a názorom?
Znalosť je neomylná, pretože je logicky nemožné zmýliť sa v nej. Ale názor môže byť chybný. Napríklad, keď povieme: „Myslím, že bude snežiť“, je to názor. Ak neskôr skutočne nasneží, je to znalosť, ale subjektívny predmet je v oboch prípadoch rovnaký. Ak niečo môže byť v istom okamihu vecou názoru, nemôže byť v tej istej chvíli aj vecou znalosti. Znalosť je neomylná, názor môže byť nesprávny, čo záleží od reality a od toho, čo je iba zjav. Čiže znalosť a názor musia byť spojené s rozličnými predmetmi. Čiastočné zložky sa stále zúčastňujú na protichodných charakteroch, to znamená, že čo je krásne je z iného pohľadu na vec škaredé. Názor je na svet prenášaný pomocou zmyslov, čiže znalosť je vnútorný citový svet. Názor je spájaný s čiastočnými krásnymi vecami, ale znalosť s krásou samotnou. Čiastočné veci nie sú skutočné („nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky“)
Teória myšlienok je čiastočne logická, čiastočne metafyzická. Logická časť sa týka významu „hlavných slov“. Môžeme to vysvetliť napríklad na slove mačka.