referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Miloš
Štvrtok, 23. januára 2020
Karel Čapek: Matka
Dátum pridania: 16.12.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Olliwia
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 8 187
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 26.9
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 44m 50s
Pomalé čítanie: 67m 15s
 

1. Životopis a tvorba

1.1. Životopisné údaje Karla Čapka
Prozaik, žurnalista, dramatik, esejista, autor kníh pre deti, básnik, prekladateľ z francúzštiny, literárny, výtvarný a divadelný kritik, estetik, filozof, filmový libretista Karel Čapek sa narodil 9. januára 1890 v Malých Svatoňoviciach pri Trutnove v rodine lekára.

Jeho otec MUDr. Antonín Čapek bol tiež osvetovo a politicky činný, matka, Božena Čapková zbierala slovesný folklór – publikovala v Českém lidu 1896. Najväčší vplyv na Karlov bohatý jazyk mala jeho babička z matkinej strany Helena Novotná, ktorá žila v rodine Čapkovcov v rokoch 1900 – 1912. Karel prežil detstvo v Podkrkonoší. Ešte v roku jeho narodenia sa rodina presťahovala do Úpice, kde v rokoch 1895 – 1901 navštevoval obecnú školu a prvú triedu meštianskej školy. Gymnázium študoval najprv v Hradci Králové, kde v rokoch 1901 – 1095 býval s babičkou Helenou. Odtiaľ však odišiel, keď mu údajne hrozilo vylúčenie pre účasť v študentskom krúžku, podozrievanom zo sympatií k anarchizmu. Kvintu a sextu v rokoch 1905 - 1907 vychodil v Brne, kde žila jeho vydatá sestra Helena Koželuhová. Potom, ako sa Karlovi rodičia v lete 1907 presťahovali do Prahy, prestúpil sem na Akademické gymnázium, kde zmaturoval v roku 1909.

Debutoval básňami, ktorú uverejnil už ako tercián na jar v roku 1904 v brnenskom časopise Neděle. V rokoch 1908 – 1911 publikoval prevažne práce napísané s bratom Josefom. V rokoch 1909 – 1915 študoval na Filozofickej fakulte v Prahe predovšetkým filozofiu, dejiny výtvarného umenia a estetiku, ale tiež francúzsku, anglickú a nemeckú filozofiu. Z jeho seminárnej práce vzišla neskôr vydaná kniha o pragmatizme. Doktorát z filozofie obhájil v roku 1915 dizertáciou Objektivní metoda v estetice se zřením k výtvarnému umění. Svoje pražské štúdia prerušil v roku 1910/1911 pobytom na univerzitách v Berlíne (zimný semester) a v Paríži (letný semester). V Paríži býval s bratom Josefom, ktorý sem prišiel už koncom októbra 1910. Spoločne s ním tu rozpísal prvú verziu hry Lúpežník.
Po návrate z Paríža v júli 1911 sa začal výrazne podieľať na nástupe mladej generácie zanietenej pre moderné umenie (zvlášť kubizmus), a to bohatou publikačnou činnosťou (prózy, referáty, preklady, poézie), organizačnou (1911 – 1912 člen Skupiny výtvarných umelcov, jeden z organizátorov Almanachu r.1914 atd.) i polemickou (1913 prvá veľká kontroverzia s F. X. Šaldom). Spoločne vyznávané snahy predvojnovej avantgardy ho od roku 1912 priviedli do úzkeho styku s S. K. Neumannom (rozišli sa r.1919 pre rozdielny vzťah k domácemu politickému vývoju).

Počas vojny nebol odvedený pre ochorenie chrbtice. Po absolutóriu ťažko hľadal zamestnanie, nakoniec od marca do septembra 1917 sa stal spolu s J. Foustkom (budúcim lekárom, prekladateľom anglickej a americkej literatúry, ktorý mu začiatkom 30. rokov poskytol tematický impulz k Bílej nemoci) súkromným učiteľom syna hr. V. Lažanského.
Od 5. – 20. októbra 1917 pracoval v knižnici Národného (vtedy Zemského) múzea v Prahe. 22. októbra nastúpil do obrodných Národných listov ako redaktor. Tu bol zamestnaný až do začiatku roku 1921, kedy dal výpoveď na protest proti prepusteniu J. Čapka a zároveň proti politickej (protimasarykovskej) línii listov. 1. apríla 1921 nastúpili bratia Čapkoví na miesto v pražskej redakcii Ľudových novín, kde Karel Čapek pôsobil až do svojej smrti. Od 1. októbra 1921 do 30. marca 1923 bol zároveň dramaturgom a režisérom Vinohradského divadla. V rokoch 1921 – 1922 sa tiež pokúšal o filmové libretá (Zlatý klíček, Rusalka). V tej dobe ešte stále býval v malostránskom byte svojich rodičov. Už po matkinej smrti (1924) sa v apríli 1925 presťahoval do vlastného domu na Vinohradoch (druhú časť dvojvily obýval jeho brat Josef). Tu býval spočiatku s otcom, ktorý zomrel v roku 1929, neskôr s herečkou a spisovateľkou O. Scheinpflugovou, s ktorou sa oženil v roku 1935. V dome sa tiež schádzali tzv. pátečníci, debatný klub intelektuálov najrôznejších profesií a stanovísk.

Od začiatku 20. rokov veľa cestoval. Cesty, ktoré podnikol, mali vplyv na jeho tvorbu. Cesta do Talianska (1932)– Italské listy, do Anglicka (1924)– Anglické listy, do Španielska (1929)– Výlet do Španěl, do Holandska (1931)– Obrázky z Holandska, do Rakúska (1935), do Dánska, Švédska a Nórska (1936)- Cesta na sever, do Švajčiarska a Francúzska (1937).

 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Karel Čapek: Matka SOŠ 2.9962 2462 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.