Je to poviedka, ktorá odráža pesimistický názor autora na skutočnosť a človeka. Poviedka má autobiografický základ.
Hlavnými postavami poviedky sú Edita a Gejza Vámoš. Edita je malé 9-ročné dievčatko s krásnymi modrými očami. Jej brat (rozprávač) je spisovateľ, študuje medicínu a malú Editu si nevšíma, lebo nemá rád malé deti, pretože stále vreštia a sú otravné. Svoju sestru si všimne, keď vidí ako mu čistí klobúk. Malú Editu si veľmi obľúbi, všade ju berie zo sebou, chodí s ňou na prechádzky, rozpráva jej o svojich názoroch (najmä literárnych) a začne ju učiť po anglicky.

Edita je veľmi usilovná a pracovitá, avšak učiť sa jej nechce. Preto si aj jedného dňa zavolá na pomoc kamarátku a spolu riešia domácu úlohu z matematiky keď si Edita povzdychne a povie: „Och, čert aby vzal tie počty, čo by dala za to, keby som len tie počty nemusela robiť!“ Čert ju veru vyslyšal a pomohol jej, i keď trochu zvláštnym spôsobom: Editina spolužiačka totiž mala zhrdzavené pero, ktoré jej nešlo vytiahnuť z rúčky von a ako tak s ním zápasila, vytiahla ho a vpichla úbohej Edite do oka.

Edite slúžka Mariša vypláchla oko vodou, ktorá sa používala na čistenie hrncov, a tak večer išiel Gejza s Editou aj otcom na polikliniku, tu Editu ošetrili, ale pre istotu si ju tu ešte nechali na pozorovanie. Práve na tejto poliklinike sa rozpráva Gejza s doktorom o zranení aj s lekárskeho hľadiska. Pravdou je, že Gejza sa nevedel zmieriť s týmto Editiným nešťastím a chcel sa svetu pomstiť, tak ako sa pomstil, keď mu mačka zožrala milované morča a Gejza za to postrieľal všetky mačky naokolo, ale teraz nevedel ako sa pomstiť a stále ho to zožieralo. Edita sa však so svojím úrazom zmierila a v nemocnici naopak všetkým pomáhala, bola veselá, chcela potešiť svojho brata a zopakovala mu všetko čo vedela z angličtiny, len aby ho utešila. Tu je zobrazené to, že Edita ako malé dieťa sa s nešťastím dokáže zmieriť, lebo si ešte neuvedomuje čo jej to prinesie, a dospelý človek sa s tým zmieriť nedokáže.

V Editiných krásnych modrých očiach mohla, byť skrytá určitá metafora, že jej krásne oči boli ako svet, ktorý sa neskôr pokazil.