Štvrté dejstvo:
Kráľovná oznámila kráľovi, že Hamlet zabil Polonia. Ten sa neskrýval so svojím konaním a záhadne vysvetľoval, kde dal mŕtve telo. Kráľ si ho dal zavolať a rozkázal, aby ho odviedli na loď plávajúcu do Anglicka. Na planine blízko prístavu sa Hamlet rozpráva so stotníkom o vojsku, ktoré tam stojí. Ku kráľovnej sa dobýja Ofélia. Je akoby zmyslov zbavená, v rukách má lutnu, vlasy rozpustené až na plecia. Spieva nezmyselnú pieseň. Zošalela, keď sa dozvedela o otcovej smrti. Potajomky sa vrátil jej brat Laertes z Francúzska. Obvinil kráľovský dvor z vraždy a priviedol na hrad aj pobúrený ľud. Žiada ho o rozhovor osamote. Claudius ho presviedča, že vrahom je Hamlet. Navrhol mu, aby vyzval Hamleta na súboj. Laertes sa rozhodol namočiť hrot kordu do jedu, a tak poistiť svoju pomstu. Horatiovi doručili listiny pre kráľa, v ktorých Hamlet oznamuje svoj príchod. Veľký rozruch vyvolala správa, že Oféliu našli utopenú v rieke. Vešala venčeky na stom nad riekou, konár sa zlomil a ju pohltila voda.

Piate dejstvo:
Hrobári kopú hrob. Hamlet ich pozoruje. Vedľa neho stojí Horatio. Hrobár vykopal lebku a odhodil ju. Hamlet sa s ním začne rozprávať. Spýtal sa ho, čí je ten hrob. Dozvedel sa, že mladej ženy, ktorá sa utopila. V reči sa zmienil aj o šialenom princovi Hamletovi, ktorý je v Anglicku, lebo tam nikomu nezavadzia. Lebka, ktorú vyhodil z hrobu, patrila Yorickovi - šašovi Hamletovho otca. HAMLET: „Ach, beda, úbohý Yorick! Poznal som ho, Horatio - bol to neprekonateľný vtipkár, človek s nesmiernou fantáziou. Koľkokrát ma nosil na chrbte! A teraz z neho ide strach. Žalúdok sa mi z toho dvíha... Tu kdesi boli pery, ktoré som toľkokrát bozkával. Kam sa podeli tvoje úškľabky? Kotrmelce, pesničky, ohňostroj vtipov, pri ktorých sa celý stôl otriasal od smiechu? Neostalo ti vôbec nič, čím by si sa vysmial vlastným úškľabkom. Celkom si klesol na duchu. Zájdi teraz do komnaty urodzenej panej a povedz jej, že hoci by na seba dala prst líčidla, ani tak sa neubráni tejto podobe. Len ju rozosmej..." Do cintorína sa blíži pohrebný sprievod s otvorenou truhlou mŕtvej Ofélie. Laertes od žiaľu skočil za sestrou do hrobu, aby sa s ňou rozlúčil. Kráľovná hádže do hrobu kvety. Hamlet vyšiel z úkrytu a skočil za Laertesom, ktorý ho obviní z trojnásobnej vraždy. Hamlet sa čuduje. Oféliu naozaj miloval a teraz za ňou úprimne žiali. Na druhý deň Horatiovi vysvetlil, prečo sa vrátil. Dostal sa totiž k listinám od kráľa, ktoré mali sluhovia odovzdať v Anglicku. Stálo v nich, aby Hamleta okamžite zabili. Vyrobil teda iné listiny a podvrhol ich sluhom namiesto pravých. Laertes vyzval Hamleta na súboj a princ súhlasil. Pred súbojom sa Hamlet ospravedlnil súperovi hovoriac:

„Čo vykonal som
a čím som vzbúril vašu česť a cit,
to - vyhlasujem - bolo šialenstvo,
Ublížil Hamlet Laertovi? Nie.
Ak Hamlet stratil svoje vlastné ja
a v poblúznení blížil Laertovi,
to nebol Hamlet, nevie o tom nič.
Kto teda? Jeho ošiaľ. Ak je tak,
aj Hamlet patrí medzi ukrivdených
a šialenstvo je jeho nepriateľ.
Pred týmto zhromaždením popieram,
že som mal zlý úmysel
a odpusťte mi veľkodušne tak,
akoby som vyslal na dom šíp
a trafil brata.“

Súboj začal a kráľ naoko podporoval Hamleta, na ktorého vsadil celé bohatstvo. Hamlet je spočiatku v boji úspešný a matka mu pripíja na zdravie a odvahu. Pije z pohára určeného pre Hamleta, do ktorého kráľ vhodil otrávenú perlu. Neskoro zakričal, aby nepila, víno bolo otrávené. O chvíľu padá na zem mŕtva. Laertes ľahko zasiahol Hamleta. V súboji si neskôr protivníci vymenili kordy. Keď Hamlet zraní Laertesa, ten sa prizná, že zomrú, on aj Hamlet, lebo kord bol otrávený. Vtedy Hamlet neváha a bodne kráľa s otráveným mečom a potom ho ešte donúti vypiť zvyšok vína s otrávenou perlou a kráľ umrie. Po ňom umrel Leartes, ale pred smrťou poprosil Hamleta o odpustenie. Hamlet pred smrťou prosí Horatia, aby všetkým vyrozprával pravdu o smrti členov kráľovskej rodiny. Keď na hrad prišiel víťazný Fortinbras, nájde samé mŕtvoly. Nemá pocit šťastia zo svojho víťazstva a vydáva rozkaz, aby Hamleta vyniesli za dunenia sláv.

Pozadie vzniku: založený na motíve vraždy a pomsty
Literárny druh: Divadelná hra / dráma
Literárny žáner: Tragédia

Jazyk diela: Autor využíva vnútorné monológy najmä u princa Hamleta, aby odhalil jeho trápenie a neistotu: „Byť a či nebyť - kto mi odpovie, čo šľachtí ducha viac, či trpne znášať strely a šípy zlostnej Šťasteny, či pozdvihnúť zbraň proti moru bied a násilne ho zdolať?“ alebo keď Hamlet rozmýšľa o unáhlenej svadbe svojej matky s bratom mŕtveho kráľa po rozhovore s nimi, keď mu obidvaja vysvetľovali, že nemôže toľko smútiť za otcom: „Dva mesiace mŕtvy. Dva? Ba menej! Skvelý kráľ! Tento ani po členky mu nesiaha. Tak ľúbil moju matku, že ani vánok nesmel ofúknuť jej tvár. Či môžem prekristapána zabudnúť?“ a prikazuje sebe samému: „Len pukni srdce, jazyk musí mlčať!“

Keď si kráľ uvedomí závažnosť svojho hriechu: „Môj ohavný hriech volá do neba! Je na ňom starodávne prekliatie, za bratovraždu!...Zhrešil som. Bože, aká modlitba ma spasí? Odpusť, že som podlo vraždil? To nie je možné. Dosiaľ sa teším výdobytkom pre ktoré som vraždil, korune, splneným snom, kráľovnej. Dostanem milosť ak sa nevzdám hriechu?“
Ofélia, po rozhovore s Hamletom, predstierajúcim šialenstvo, keď jej hovoril, že ju nikdy nemiloval: „Ja najbiednejšia z biednych, čo pila som med jeho zvučných prísah, som svedkom, ako vzácny, hrdý um onemel ako zvon bez srdca a skvostné črty bujnej mladosti rozrylo šialenstvo.“
Mnohé prirovnania, ktoré postavy používajú v bežných dialógoch. Keď Horatio hovorí Hamletovi o duchovi jeho otca: „Spoznal som vášho otca. Tieto ruky si nie sú podobnejšie.“ Hamlet pri porovnávaní svojho otca s jeho bratom: „.. vydá sa za môjho strýka, čo sa otcovi podobá menej než ja Herkulovi“

Prostredie: Dánsko, prevažne hrad Elsinor
Obdobie deja: 12. storočie, po smrti kráľa Hamleta a za vlády jeho brata Claudia
Obdobie vzniku: 1600 – 1602
Hlavná téza: Žiadny čin neostane nepotrestaný