Jašek Kutliak spod Bučinky:
Postavy: Jašek Kutliak, Hanka Stašová-jeho žena,Vlček-sused, horár

Jašek Kutliak bol horárom a bol veľmi dobrým človekom, mal dobré srdce, preto už na srnky nestrieľal. Hanku Stašovú stretol v lese a hneď sa do nej zaľúbil. Jeho príbuzní ho už podpichovali a súrili, aby sa už konečne oženil, radili mu aby si vzal nejakú bohatú za ženu. Lenže on bol zaľúbený do Hanky a o inej nechcel ani počuť. Jašek sa vybral za Hankou, aby ju požiadal o ruku, lenže príliš sa hambil na to aby to urobil. Tak sa jej začal sťažovať, ako mu je samému zle, Hanka mu na to odsekla, aby sa teda oženil. Tak ju teda požiadal o ruku, lenže ona ho odmietla, poslala ho za otcom, vraj keď ten povie tak sa zaňho vydá. O pár mesiacov sa teda vzali, lebo otec povolil. Lenže ešte pred svatbou ľudia a hlavne rodina hovorila Jaškovi, že z Hanky nebude dobrá žena, no on bol príliš zaľúbený na to aby ich počúval. Zo začiatku si spolu celkm dobre žili, ale po čase začala byť Hanka lenivá. Jaškovi sa to začalo nepáčiť a škrieť ho to, ale keď to Hanke povedal ona sa len rozkričala, boli z toho len hádky. Hanka proti Jaškovi používala silné slová, no a stále sa len hádali. Po čase sa im narodí syn, Jožko. Hanka po pôrode oslabla a nevládala robiť, tak za ňu znova robil všetko len Jašek, ale už ho to omrzelo a znova sa len hádali. Raz keď prišiel domov Jašek našiel malého Jožka samého, plačúceho, Lenže Hanku nevedel nájsť, keď prišla Hanka a videla malého plakať, znova na Jaška len kričala, prečo ho rozplakal a zas z toho boli len hádky. No Hanka aj malého Jožka burcovala, huckala proti otcovi. Raz v zime šiel Jašek za Vlčekom a šli spolu do hory, u Vlčekovcov videl ako sa majú radi a len im závidel. V hore sa Jašek začal sťažovať Vlčekovi, potom sa mu už domov nechcelo ísť tak teda išiel do dediny, najskôr do kostola, ale tam mu bolo dlho. Po omši išiel do krčmy kde sa opil, keď prišiel domov tak zaspal. Tak Jašek chodieval do krčmy, kde videl hrávať muzikanta, ktorého si objednal, aby mu zahral, chlapi ho za to začali buzerovať, Jašek sa s nimi pobil. Keď prišiel domov od radosti skrýkol na Hanku a Jožka, ona ho nespoznala a keď zistila aký je opitý a že je to vlastne Jašek, tak ho vyhodila z domu, Jašek zaspal. Ráno šiel von a na druhé ríno ho Hanka našla vonku zamrznutého v snehu pri plote. No Hanka za ním ani slzu nevyronila, smútil za ním len jeho verný pes.

Mičinova kobyla:
Postavy: Adam Mičina, Tarabaj

Adamovi Mičinovi sa ľudia posmievali kvôli jeho vychrtnutej starej kobyle, kt. žila spolu s Adamom. Adam sa neoženil, lebo by nedokázal uživiť rodinu a kobylu. Raz v zime išli Adam s kobylov zvážať drevo a v Porube sa stretli s Tarabajom, kt. mal mladé a silné kone. Vybrali sa dolu naraz, ale keď Tarabajove kone boli sprvu rýchlejšie, zanechali Adama za sebou, lenže Adam ich dohnal a Tarabjove kone už nevládali, tak sa Adam ponúkol, že Tarabajovi pomôže, ale hrdý Tarabaj ho odmietol. V krčme sa Tarabaj vystatoval svojimi koňmi, ľudia nahovorili Tarabaja a Adama, aby usporiadali preteky. Na pretekoch Adam išiel pomaly, ale Tarabajove kone sa rozbehli, lenže po čase už nevládali a Adamova kobyla sa akurát vtedy rozbehla, ale nešťastne si zlomila nohu. Lenže chlapom tvrdým ako skala bolo veľmi ľúto zabiť chúďa kobylu a Adam by to ani nedovolil. Kobylu naložili na voz a Adam ju svojimi silam ťahal domov.

Štefan Koňarčík-Chrapek a pánboh:
Postavy: Štefan Koňarčík-Chrapek, Bubliačka, Konopná, strýko Lasoň

Štefan osirel, on bol mentálne zaostalejší, nechápal prečo sa to stalo a na pohrebe svojej matky plakal, len preto, že plakali aj ostatní.Ráno išiel k Bubliačke, u kt. si sadol, jedol . . . po celé 3 dni. Bubliačke sa to nepáčilo, že nič nerobí a poslala ho do sveta vraj mu pán boh pomôže. Lenže štefan nevedel kde pánboh býva a tak išiel len ku svojmu strýkovi Lasoňovi, kt. ho nechal u seba, aby strážil kravy. Lenže štefan len chodil s kravami von a nedával na ne pozor, tak mu kravy ušli kam videl a susedia sa potom sťažovali Lasoňovi, že k nim chodia jeho kravy. Lasoňová prinútila svojho muža,aby Štefana zbil. Štefan nevedel kto je pánboh, tak mu to suseda povedala, že kde býva a kto je to. štefan sa rozprával so sochou, ale tá mu neopovedala, tak do nej začal hádzať kamene, ľudia sa zhrozili, začali ho biť a sotili ho do jarku. Štefan si zlomil ruku, ktorá sa mu krivo zrástla. Potom ho každí dával ako zlý príklad deťom, že kto si nectí boha, ten je taký ako on, pánboh ho potrestal.

Poviedky sú napísané psychologickým realizmom, riešia závažný vzťah jednotlivca k problematike každodenného života, jednotlivca k jednotlivcovi ako i jednotlivca ku kolektívu. Urbanovi hrdinovia na udalosti reagujú odlišne, Jašek uniká tým,že si siaha na život, Mičina reagoval plačom. Jediný hrdina, kt. sa búri je Koňarčík, ale jeho vzbura nie je úspešná. Novým hrdinom je kolektív-dedinčania, kt. sa podieľajú na tragike hrdinov. Mičinu donúti uzavrieť stávku, kt. je preňho osudná, Štefana zmrzačia a svoje konanie ospravedlňujú konaním boha. Prejavy unanimizmu z poviedkovej tvorby sa vypuklejšie prejavili v románe ŽIVÝ BIČ.