84)
Medzitým nemecká hliadka našla ich “brloh“ ďaleko v horách. Pred zrubom sa končili stopy a z komína vystupoval dym. Omyl je výlúčený. Nemci vydali presné rozkazy: „ Obkľúčiť a zničiť hniezdo banditov!“ – obruč sa zaťahovala. Nemci zaútočili na zrub, partizáni videli, že proti presile nemajú šancu, rozhodli sa opustiť zrub a ubrániť svoje pozície na hrebeni. Podarilo sa im vydržať do tmy, kedy prekĺzli spomedzi nemeckého obkľúčenia. „Bol to vtedy skutočný zázrak, keď sa šesť chlapov s Ludvikovej skupiny zachránilo z nemeckého obkľúčenia – Marta bola medzi mŕtvymi.
1. dejové pásmo
Nemci Petra po vypočúvaní spolu s ďalšími Slovákmi transportovali do koncentračného tábora v Mauthausene (príchod a opis tábora str. 114). Každý z nich dostal číslo, v ktorom bol jeho živoť. Ľudia v tábore pripomínali skôr belasé stádo skladajúce sa z kostier, zabalených do modro-bielych pruhovaných handier. Peter si uvedomoval, že to čaká aj jeho. Život v tábore bol nepredstaviteľným utrpením. Spával spolu s ostatnými posediačky, pretože v miestnosti sa tlačilo tisíc ľudí, jedol smradľavú zeleninu vo vode na obed a tenký chlieb so slamou a konským trusom na večeru. Človek si tam zvykol na všetko, len na hlad a Willyho sa nedalo zvyknúť. Willy bol veliteľom VII. bloku. Bol pánom života a smrti. (str. 119-121).
Pri živote ich držala len viera v to, že spojenci ich čokoro oslobodia. Z tábora Mauthausen
Petra previezli do tábora v Dachau. Tam ľudia umierali len od hladu (nie od bitky), ale oproti Mauthausenu to bral ako veľký oddych. Blížil sa koniec. Nemci sa postupne sťahovali so svojich pozícii, ešte stále čakali na zázrak a preto so sebou brali aj zajatcov s táborov. Transportovali aj Petra, ktorý však vedel, že tento transport bol posledným. Peter vedel, že to
už nemôže dlho trvať a príde sloboda. Záver str. 144.