Milo Urban: (*1904 - †1982)

• ovplyvnilo ho prostredie kde sa narodil – Orava (v rodine notára)
• bol talentovaný, postúpil na gymnázium, štúdiá predčasne ukončil pre otcovu smrť, bol najstarší a musel sa postarať o rodinu
• zamestnal sa ako redaktor, úradník, prvé poviedky mu vychádzajú v 18tich rokoch
• obviňovali ho z kolaborácie s ľudákmi, lebo pôsobil v spolku sv. Vojtecha (redaktor HSĽS Slovák, Gardista)
• bol označený ako redaktor so zlou minulosťou, po vojne sa už nesnažil začleniť do života
• vracia sa naspäť k téme dediny, slovenský realizmus + expresionizmus + ruský vplyv à psychologizácia postáv (Gorkij, Tolstoj) 
• charakteristické: zameriava sa na individuálny osud, tvorí človeka monument, dedinské prostredie
• príčina konfliktu sú sociálne motívy, ktoré spätne ovplyvňujú človeka
• unanimizmus – jedna duša, svet chápe ako jednotu všetkého živého
• začínal poviedkou a novelou, pomocou metafory zhustil dej, rieši filozofické otázky, od počiatku je jeho próza dokonalá

Jašek Kutliak spod Bučinky(1922)
- 1. obdobie: zbierka noviel a poviedok (1926) – Za vyšným mlynom, (1928) – Výkriky bez ozveny, (1932) – Z tichého frontu
- Urbanove postavy trpia komunikačnou bariérou, podvojný dialóg (polopriama reč, nepriama reč)
- závažné otázky morálne, potláča dejovú líniu a posilňuje sa psychologizácia
- svedomie ↔ konanie postáv; tvorí predstupeň lyrizovanej prózy (čím menej postavy hovoria, tým viac vraví svet okolo nich – veci, príroda)

Ráztocká história (romány 1927 – 1940 sú medzivojnové):
- Živý bič (1927) najlepšie z Ráztockej histórie, je reakciou na 1.sv.vojnu, zobrazuje jej dopad na dedinu
- Hmly na úsvite – 20te roky, ČSR politiku,  pražskú (Jesenský Demokrati), kto z dediny odchádza, stráca seba; V osídlach – 30te roky – Bratislava, autorove politické názory
– Zhasnuté svetlá (1957) a Kto seje vietor (1964) – slabšie ideologicky tendenčné
- Zelená krv (1970) – spomienky na mladosť, beletrizované


ZA VYŠNÝM MLYNOM
Psychologická novela – námet pre Suchoňovu operu Krútňava

Kompozícia: 12 kapitol
- humanocentrický expresionizmus, unanimizmus

Téma: medziľudské vzťahy (zachádzajú do krajností); psychologické napätie

Idea: konflikt à psychologicko-morálny
- autor odhaľuje protiklady medzi dobrom a zlom, hľadá vzťahy medzi jednotlivcom a kolektívom
- motív zločinu a trestu (nadväzuje na Dostojevského)

Poňatie: tragické (baladizmus, pochmúrnosť, tragika, smrť)
Čas: autorova súčasnosť; nadčasový princíp – môže byť hocikde, hocikedy
Prostredie: dedinské. Malkov, hory okolo

Postavy:
- charakteristický humanocentrizmus, zameranie na človeka, jeho vnútorný svet
- osamelé, tragický osud, prechádzajú katarziou – utrpenie ich očisťuje, zahalené tajomstvom
- medzi nimi dramatizmus, napätie hlavne – Štelina, Zimoň, Katrena, hlasy dedinského ľudu: Oľča, Bieľová, Školnica
- žiadne monológy, úvahy; dáva ich do situácie – cez ne vyplýva ich charakter
- Štelinu a Zimoňa monumentalizuje, vymaňujú sa z kolektívu

Výstavbový princíp: paralela
- psychologické napätie, riešenie vraždy Jána Štelinu
- autor využíva anticipáciu (havrany, čierne údolie)

Dej: jednoduchý bez odbočení, zameraný na psychologizáciu. Dramatický hneď od začiatku – obraz smrti Jána Štelinu. Nevedia, kto ho zabil.
- na začiatku – zápletka, vražda; vyvrcholenie, keď sa Ondrejovi ozýva svedomie, rozuzlenie – Ondrejovo vyznanie

znaky expresionizmu – láska, nenávisť, impresie prírody, postava koná pudovo, neuvážene, expresívne obrazy – mŕtvola, žiale

Jazyk: odstraňuje tajomnosť medzi postavami, často neurčité zámená – čosi, kdesi, Ondrejova svedomie. Časté zámlky, nedokončené vety