Autora zaraďujeme do sociálnorevolučného expresionizmu
Žáner: román (aktivistický, revolučný) venovaný Kysučanovi a jeho žene Ružene
Kompozícia: 3 časti a úvod – názov – Kysuce
Téma: sociálno-realistický obraz Kysúc, zobrazuje aktuálny stav dediny, chudobu sedliakov, boj so životom, najmä na postave Mateja Horoňa – monumentalizuje ho
„Tvrdí ľudia sa rodia na kameni.“
- kvôli biede a hladu sa nestarajú o nič iné, sú necitliví
- všetko na úkor lásky „z lásky sa nedá najesť“
Idea: názov je oxymoron – spojenie dvoch protikladov
- zobrazenie víťazstiev a pádov – obdobia, ktoré sa stále opakujú
- hovorí, že v každom víťazstve sa ukrýva pád a každý pád predznačuje víťazstvo
Poňatie: tragické (baladizmus, tragizmus, pochmúrnosť)
Prostredie: Kysuce, 2 roky po vojne
- čas sa cyklicky opakuje, striedajúce sa ročné obdobia
- plynutie času súvisí s pádmi a víťazstvami
Hlavné postavy: Matej Horoň a Magdaléna Kotryzová
- konanie ovplyvnené chudobou, expresionistické
- psychologizácia, vnútorné monológy, monumentalizácia (Horoň)
- hlavné postava v roli buriča, búri sa proti nepremožiteľnému
- majú pocity strachu, úzkosti; charakterové zmeny
- hrdina hnaný a vedený vášňami, pudmi, vražda Magdalény
- postavy – vytvárajúce medzi sebou kontrast
Charakteristika postáv:
Matej Koreň – po skončení vojny sa vracia domov, vojna ho zmenila. Kvôli vojne získava silu pre prekonávanie ďalších prekážok. Nachádza stratené ruky a búri sa
„Červený diabol ho premenil.“ (vojna). Je v kontraste so svojimi rodičmi, ktorí žijú pasívnym životom, stále pracujú. Zaľúbený do Magdalény. Poskytovala mu istotu v čase vojny. Vracia sa ku nej, ale rodičia im neprajú. Magdaléna mu bola neverná s Gregorom. Zatají mu to a stretáva sa s Matejom ďalej. Ani on jej nebol úplne verný, na vojne mali ženy, ale boli to len „opotrebované handry“. Keď mu matka povie, že Magdaléna bola neverná, neverí tomu, poháda sa s otcom, vyženie ho z domu pretože si Magdalénu chce vziať a ona je z nižšej vrstvy. Pobil sa s ním. „Staval sa mu do cesty celý svet a preto bil.“ Neskôr Magdaléna otehotnie s Matejom a chcú sa vziať. stretne sa s Magdaléninou matkou a požiada o ruku. Jej matka neverí, že si ju Matej skutočne vezme a stroja svadbu s Gregorom. Keď to Matej zistí, zavraždí Magdalénu a pokúsi sa spáchať samovraždu. Prežije a je v nemocnici. Má súd. Odsúdia ho na dva mesiace. Vracia sa na Kysuce – nachádza zmysel života à víťazstvo. Stavia si chalupu. Zničí mu ju búrka. Vysadí obilie, aj to mu zničí búrka à pád.
Magdaléna Kotryzová – pekné mladé, dievča; Bola Matejovi neverná s Gregorom (z vedľajšej chalupy). Nebola si istá, že sa vráti z vojny, a že si ju vezme. Stvorená pre prácu. Keď sa vráti, prijíma ho, otehotnie, on ju ľúbi. Matka ju donúti rezignovať a prikáže jej aby si vzala Gregora. Na konci tragicky umiera.
Výstavbový princíp:
kontrast hlad ↔ láska; deň ↔ noc; bieda ↔ neduhy à alkohol poskytuje zabudnutie; víťazstvá ↔ pády hrdinu; sociálne ↔ lyrizačné motívy
paralela – medzi motívom trpiaceho Krista a ľuďmi z dediny, dochádza k stotožneniu à „dedina sa modlí sama k sebe“
anticipácia – čierna zem, čierne pásy
Jazyk: expresívny, ľudové výrazy, dialektizmy; zachytenie prírody – metafora personifikácia; plný vulgarizmov
- využíva metonymiu, súvisí to s unanimizmom
- fráza: „Kysuce naveky k hladu odsúdené“
Zápletka: keď sa vracia Matej z vojny à zmeny charakteru. Ďalšie vzťahy s Magdou. Striedanie víťazstiev (keď nachádza zmysel života) a pádov (Magdalénina vražda, búrka).
„On bičovaný, bitý, padajúci, znova vstávajúci, s doráňaným srdcom a predsa víťaziaci.“
„Neváhal dať sa do boja so všetkým, čo mu stojí v tvrdej a neprajnej česti. Tým si zaisťoval víťazstvo.“
„...lebo každý nový pád vedel iba posilovať k novému odvetnému útoku... musí sa biť, aby žil.“
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie