Vojsko sa ponáhľalo do Helmovej rokliny najrýchlejšie ako sa len dalo. Boli s nimi tiež Aragorn, Legolas a Gimli. Gandalf nečakane odišiel ako to už býva jeho zvykom. Družina rýchlo napredovala, ale nevedeli aká bude situácia, keď prídu k Helmovej bráne. Nevedeli totiž, či je Erkenbrand nažive, alebo už nie. Konečne dorazili. Bola už tma a mesiac bol zastretý čiernotou z Mordoru. Čas plynul pomaly a Gimli sa spolu s Legolasom začínali nudiť, pretože predný val bol ešte stále pod útokom. V tom však nepriateľ prelomil voj Úvalčanov. Mračná náhle preťal oslepujúci záblesk, ktorý udrel do vrchov na východe. V tej chvíli odhalil celý priestor. Prelievalo sa to v ňom čiernymi postavami. Polnoc prešla a hromobitie spolu s búrkou neprestávalo. Smerom k bráne sa začal tvoriť rozsiahly šík ohyzdov a ľudí, ktorí mali v rukách kmene dvoch silných stromov. Začali rozbíjať bránu, ale Aragorn spolu s Éomerom a Gimlim tento útok poľahky odrazili. Za potokom sa už zasa zhromažďoval dav ohyzdov a ľudí, a tak sa museli stiahnuť k bráne a pomôcť tam. Obloha sa rýchlo prečisťovala a jasne zasvietil zapadajúci mesiac. V tom zabľačali trúby a ozval sa rachot. Vyšľahol plameň a vyvalil sa dym. Kým sa Aragorn rozprával spolu s Éomerom ohyzdi sa vkradli do žľabu a zapálili orthancký oheň. K cimburiam sa v tej chvíli dvihla stovka rebríkov. Obrana bola zmetená.

Neskôr sa Aragorn spolu s Legolasom odtrhli od Gimliho a Éomera. Aragorn sa išiel porozprávať s kráľom. Ten začínal mať pochybnosti, či sa aj tento boj skončí šťastne a víťazne, alebo Helmova roklina a v nej Hlásna citadela po prvýkrát vo svojej histórii padne. Vo chvíli, keď padala brána sa zdvihol akýsi šum, podobný vetru v diaľke, a tento šum prerastal do mnohohlasného hluku, ktorý zvestoval úsvitu čosi podivné. Náhle a hrozivo zahučal vysoko z veže veľký Helmov roh. Zachveli sa všetci, ktorí to počuli. „Helm! Helm!“ vykríkli jazdci. „Povstal Helm a vracia sa do boja. Helm za kráľa Théodena!“ A s týmto výkrikom sa zjavil kráľ. Po pravej strane mal Aragorn, Elendilovho dediča a za ním sa niesli poslední veľmoži z rodu Eorla Mladého. Rútili sa dolu od brány, prehnali sa cez mostík a leteli cez vojsko Isengardu ako vietor trávou. V tom sa na hrebeni zjavil jazdec v bielom, ktorý žiaril vo vychádzajúcom slnku. Za jazdcom sa náhlilo dolu svahmi tisíc peších bojovníkov s mečmi v rukách. „Hľa biely jazdec!“ vykríkol Aragorn. „Gandalf sa vrátil!“ Biely jazdec sa vrhol na nepriateľa a des z jeho príchodu prerastal do šialenstva. Ohyzdi s kvílením vbiehali do prítmia čakajúcich stromov.
Nevyšiel spod nich ani jeden.