J. R. R. Tolkien: Pán Prsteňov – Dve Veže

Názov diela: Pán Prsteňov 2 – Dve Veže
Autor: J. R. R. Tolkien
Žáner: rozprávkovo – historická – trilógia
Hlavné postavy: Frodo, Sam, Chicho, Pipin, Gandalf, Aragorn Legolas, Boromir, Gimli, Éomer, Stromobrad, Théoden, Úlis, Éowyn, Sméagol, Faramir,...
Hlavná myšlienka: Vojna o prsteň

Téma: Boj dobra so zlom
Dej: Táto kniha má dej plný fantázie, rozprávkovosti, monumentálnych bojov a všetkého, čo k niečomu takému patrí. Odohráva sa v Stredozemi, ktorá je opäť sužovaná vojenským stretom. Bojujú tu totiž všetky dosiaľ slobodné národy v Stredozemi, proti temnému pánovi Sauronovi a jeho armádam.

Vydavateľstvo: Harper Collins Publishers Ltd. Londýn
Preložil: Otakar Kořínek
Zodpovedná redaktorka: Viera Prokešová
Výtvarný redaktor: Ladislav Donauer

Obsah knihy: Pán prsteňov je fantastickou históriou Vojny o Prsteň, rozprávaním o boji slobodných národov Stredozeme proti Tieňu a o putovaní hobita Froda, ktorý sa vyberie zachrániť svet pred silami zla.
Osobný názor: Táto kniha má úplne všetko, čo by sa od niečoho s takým názvom očakávalo. Autor tu zachytáva svet, aký si mi, obyčajní ľudia nedokážeme ani len predstaviť. Krásne opisy, strohé, ale zmysluplné dialógy a mnohé verše, či iné doplnky vytvárajú jedno výnimočné dielo hodné obdivu.

Najviac sa mi páčila kapitola číslo7. , ktorá sa nachádza v tretej knihe druhej časti trilógie Pána prsteňov – Helmova roklina (všetky tri knihy sú rozdelené do dvoch častí na dve polovice, takže vzniklo šesť kníh)

Potom, ako sa na začiatku knihy družina rozpadla, dejstvo sa rozdelilo do troch línií – na putovanie hobita Froda s jeho priateľom Samom, ktorých úlohou je nepozorovane sa dostať do Mordoru a hodiť prsteň do Hory Osudu, tak aby ho zničili. Pipina s Chichom, ktorí boli unesení ohyzdami a ich záchrancov v podobe elfa Legolasa, trpaslíka Gimliho a muža z ľudskej rasy menom Aragorn. Dej sa prenáša do časti, kedy sa schyľuje k veľkej obrannej vojne medzi vojskami Isengardu a poslednými z ľudí z krajiny Rohan. Ľudia sa uchýlia do Helmovej rokliny, ktorá im už neraz zachránila životy.
Vojsko sa ponáhľalo do Helmovej rokliny najrýchlejšie ako sa len dalo. Boli s nimi tiež Aragorn, Legolas a Gimli. Gandalf nečakane odišiel ako to už býva jeho zvykom. Družina rýchlo napredovala, ale nevedeli aká bude situácia, keď prídu k Helmovej bráne. Nevedeli totiž, či je Erkenbrand nažive, alebo už nie. Konečne dorazili. Bola už tma a mesiac bol zastretý čiernotou z Mordoru. Čas plynul pomaly a Gimli sa spolu s Legolasom začínali nudiť, pretože predný val bol ešte stále pod útokom. V tom však nepriateľ prelomil voj Úvalčanov. Mračná náhle preťal oslepujúci záblesk, ktorý udrel do vrchov na východe. V tej chvíli odhalil celý priestor. Prelievalo sa to v ňom čiernymi postavami. Polnoc prešla a hromobitie spolu s búrkou neprestávalo. Smerom k bráne sa začal tvoriť rozsiahly šík ohyzdov a ľudí, ktorí mali v rukách kmene dvoch silných stromov. Začali rozbíjať bránu, ale Aragorn spolu s Éomerom a Gimlim tento útok poľahky odrazili. Za potokom sa už zasa zhromažďoval dav ohyzdov a ľudí, a tak sa museli stiahnuť k bráne a pomôcť tam. Obloha sa rýchlo prečisťovala a jasne zasvietil zapadajúci mesiac. V tom zabľačali trúby a ozval sa rachot. Vyšľahol plameň a vyvalil sa dym. Kým sa Aragorn rozprával spolu s Éomerom ohyzdi sa vkradli do žľabu a zapálili orthancký oheň. K cimburiam sa v tej chvíli dvihla stovka rebríkov. Obrana bola zmetená.

Neskôr sa Aragorn spolu s Legolasom odtrhli od Gimliho a Éomera. Aragorn sa išiel porozprávať s kráľom. Ten začínal mať pochybnosti, či sa aj tento boj skončí šťastne a víťazne, alebo Helmova roklina a v nej Hlásna citadela po prvýkrát vo svojej histórii padne. Vo chvíli, keď padala brána sa zdvihol akýsi šum, podobný vetru v diaľke, a tento šum prerastal do mnohohlasného hluku, ktorý zvestoval úsvitu čosi podivné. Náhle a hrozivo zahučal vysoko z veže veľký Helmov roh. Zachveli sa všetci, ktorí to počuli. „Helm! Helm!“ vykríkli jazdci. „Povstal Helm a vracia sa do boja. Helm za kráľa Théodena!“ A s týmto výkrikom sa zjavil kráľ. Po pravej strane mal Aragorn, Elendilovho dediča a za ním sa niesli poslední veľmoži z rodu Eorla Mladého. Rútili sa dolu od brány, prehnali sa cez mostík a leteli cez vojsko Isengardu ako vietor trávou. V tom sa na hrebeni zjavil jazdec v bielom, ktorý žiaril vo vychádzajúcom slnku. Za jazdcom sa náhlilo dolu svahmi tisíc peších bojovníkov s mečmi v rukách. „Hľa biely jazdec!“ vykríkol Aragorn. „Gandalf sa vrátil!“ Biely jazdec sa vrhol na nepriateľa a des z jeho príchodu prerastal do šialenstva. Ohyzdi s kvílením vbiehali do prítmia čakajúcich stromov.
Nevyšiel spod nich ani jeden.