Názov diela: Za siedmimi divmi sveta
Autor: Vojtech Zamarovský
Žáner: historicko-putovný
Hlavná myšlienka: opis siedmich divov sveta
Téma: história
Vydavateľstvo: Mladé letá
Rok vydania: 1964
Zodpovedný redaktor: J. Blicha
Výtvarná redaktorka: B. Votavová
Obsah knihy: Kniha obsahuje zaujímavý opis rôznych historických pamiatok, ktoré sa považujú za sedem divov sveta.
Osobný názor: Kniha ma veľmi nezaujala, pretože ma nebaví história. Autor sa síce snažil písať pútavou formou, ale mne sa veľmi nepáčila. Zaujímavé sú niektoré fakty, ale aj fotografie. Na konci knihy sa nachádzajú poznámky a vysvetlivky, ale aj synchronické tabuľky k dejinám Egypta, Mezopotámie a Grécka.

Kniha Za siedmimi divmi sveta je zostavená tak, aby na čitateľa pôsobila nielen, ako historicko či náučno ladená pomôcka, ale aj ako niečo čo ho zaujme aj niečím, čo by sa v takejto knihe obyčajne nenachádzalo. Bolo to práve to výnimočné, prečo som si vybral túto knihu..
Najviac sa mi páčila kapitola prvá, ktorá bola o pyramídach a jej celý názov bol – Div prvý - Egyptské pyramídy. Je spracovaná, ako cestovanie pomedzi ktoré sú vkladané rôzne poznatky a zaujímavosti.(

Prečo sú prvým divom sveta egyptské pyramídy?
Pre svoju veľkoleposť: „Najúžasnejšia architektonická myšlienka, ktorá nemôže byť prekonaná,“ hovorí Goethe.
Pre svoju nákladnosť: „Márnivá pýcha faraónov, ktorá stála nepredstaviteľné peniaze“ hovorí Plinius.
Pre svoj vek: „ Všetko na svete má strach z času, ale čas má strach z pyramíd,“ hovorí arabské príslovie.
I pre vlastnosti, ktoré nemajú: „Svojou polohou stravujú pyramídy svoj tieň, takže ho nikde nevidieť,“ hovorí Cassiodoru sa po ňom Hyginus.

Pyramíd je asi sedemdesiat. V minulosti ich bolo viac; niektoré podľahli zubu času, iné sa prepadli do mora púštneho piesku. Majú rôzne tvary, aj veľkosti, ale veľa rôznorodosti tu nenájdeme. Väčšinou majú tvar ihlana, ale je aj jedna, ktorá je kruhová. Tie ktoré patria k divom sveta však majú pravidelný ihlanový tvar, sú štvorboké a podobajú sa navzájom ako vajce vajcu. Niektorý najprísnejší kritici za div sveta uznávajú len „Veľkú pyramídu“ Chufevovu.

Ak môžu niekedy čísla vznietiť predstavivosť, ako verše básnikov, je to tak rozhodne v prípade Veľkej pyramídy. Táto kamenná sopka meria 137 metrov, ale prv bola asi o 10-11 metrov vyššia (jej vrchol nevedno kedy odletel). Strana jej štvorcovej základne má 234 metrov a objem Chufevovej pyramídy je približne 2 600 000 kubických metrov. Plocha základne má vyše 54 000 štvorcových metrov, t.j. 5,4 hektára. Na túto plochu by sa zmestilo 10 000 dvojizbových bytov s úplným príslušenstvom. Ani v časoch najväčšej moci a slávy hociktorej ríše nemal jaj panovník palác, ktorý by sa výmerou rovnal tejto faraónovej hrobke: menší je Buckinghamský palác v Londýne, menšie sú Versailles, ... Na stavbu Veľkej pyramídy použili približne 2 300 000 kamenných kvádrov s priemerným objemom vyše 1 meter kubický a s priemernou váhou 2,5 tony.

Keby sme chceli použiť tento materiál na podobne nezmyselnú stavbu, povedzme na kamennú ohradu okolo republiky, bola by pri výške jeden a pol metra asi pol metra široká. Na jeho odvoz by sme potrebovali asi tri krát viac vagónov, než vôbec máme. A posledné porovnanie: keby sme kameň zo všetkých egyptských pyramíd použili ako stavebný materiál, mohli by sme z neho opraviť všetky obytné domy, zničené a poškodené vojnami v Európe od konca tridsaťročnej vojny do začiatku druhej svetovej vojny, t. j. zhruba za tristo rokov.

Na záver chcem len poznamenať, že pyramídy sa svojou existenciou vryli do pamäti človeka a tým, že boli postavené sa tiež určite nestanú zabudnutými.