Autor: Miguel de Cervantes Saavedra
Názov diela: Dômyselný rytier Don Quijot de la Mancha ( El Ingenioso hidalgo Don Quijote de la Mancha ), Zmúdrenie Dona Quijota ( divadelné prevedenie )
Hlavné postavy: Don Quijot, Sancho Panz, Dulcinea
Žáner: román

Obsah:
Príbeh opisuje život manchského zemana Alonsa Quijana , ktorý sa pomätie z čítania množstva fantastických rytierskych románov a podobne ako ich hrdinovia sa rozhodne obnoviť rytiersku slávu. Ako Don Quijot, ktorý túži po láske, je jeho snom, aby sa za života stal váženým človekom a aby dobro víťazilo nad zlom. Dôsledne zachováva rytierske obrady a zvyky. Vyzbrojený starou kopijou a štítom v hrdzavom brnení svojich predkov sadne na nevládneho koňa a so svojím zbrojnošom sa vyberie na rytiersku výpravu, aby ochraňoval utláčaných a konal hrdinské činy. Počas svojho putovania so sluhom, prefíkaným a prostým sedliakom Sanchom Panzom, ktorý ho sprevádza na somárovi, prekonáva mnohé dobrodružstvá, ktoré sú väčšinou humorné. Pokojných mníchov pokladá za čarodejníkov, bojuje s veternými mlynmi, ktoré považuje za obrov a o košiari oviec si myslí, že je to nepriateľské vojsko. Aj jeho láska a idol, vysnívaná princezná Dulcinea z Tobosa, je v skutočnosti len obyčajná kraviarka. Nakoniec sa vzdáva potulného rytierstva a zistí, že život nie je len o hľadaní lásky, ale aj o niečom inom. Keďže prehral súboj o svoju lásku s bakalárom Sansónom Carrascom, je prinútený vrátiť sa do rodnej obce, kde ťažko ochorie. Pred smrťou zmúdrie a zrieka sa svojho poblúznenia.

Zmúdrenie Dona Quijota:
Začiatok tohto divadla je v dome Dona Quijota. Je to blázon, ktorý má rôzne vidiny a nesplniteľné túžby. Pomôcť sa mu snaží doktor, ale tomu sa to nedarí. Do domu príde Quijotov sluha, ktorý je odhodlaný slúžiť pánovi, ale čaká za to aj patričnú odmenu. Pán sa rozhodne, že pôjdu do mesta, aby tam našli jeho lásku. Vydajú sa teda spoločne na cestu. Po čase sa dostanú ku krčme, kde Don Quijot chytí zlodeja, ktorý sa snaží ukradnúť peniaze. V krčme stretáva dvoch ľudí. Jednu opustenú ženu a opusteného muža. Tí sa utápajú vo svojom smútku z rozchodu s milovanými ľuďmi. Vysvitne, že ľudia, s ktorými sa rozišli, sú vlastne oni dvaja. Zabudnú na minulosť a opäť sa dajú do kopy, k čomu im dopomôže Don Quijot jednoduchými otázkami a postrehmi. Po niekoľkých dňoch putovania sa dej presúva do tmavej noci ku chrámu. V chráme sa nachádza kňaz a žena nie príliš urodzeného pôvodu. Kňaz je podvodník a zdiera ľudí, ktorí si prídu po radu, alebo požehnanie. Prostitútka sa začína nudiť, a tak začne provokovať a kritizovať kňaza, prečo ju zavolal, keď jej sľuboval zábavu. Vtom ich vyrušia pútnici – Don Quijot a jeho sluha a žena sa s rytierom začne zahrávať. Don Quijot ju nevidí a nevidí ani kňaza, pretože v chráme je veľká tma (tú predstavuje čierna plachta ). Quijot sa začne rozprávať so ženou a tá mu nahovorí, že je jeho láska Dulcinea, za ktorou sa vybral do mesta. Povie mu, že musí ešte tri roky putovať a potom sa s ňou stretne. Quijot súhlasí a prisahá na jej lásku. Po troch rokoch sa Quijot stretáva v súboji s istým mužom, ktorý urazil Dulcineu tým, že povedal, že pozná aj krajšiu ženu ako je ona. Quijot v súboji prehráva a odchádza naspäť do svojho domu, kde žije v ústraní a mlčaní a ochorie. Neskôr mu doktor začne spievať, aby ho prinútil myslieť na iné veci. Pripojí sa aj Quijotov sluha, no nepomáha to. Quijot po čase pochopí, že život nieje len o láske, ale aj o iných veciach a na konci pred smrťou sa zrieka svojho poblúznenia.

Osobný názor:
O divadelnej hre, ktorú sme videli, si myslím, že vystihla to, čo autor vyjadril v tomto španielskom románe, ale celú myšlienku hry som pochopil, až keď som si prečítal celú knihu a oboznámil sa tak s istými skutočnosťami. Jednou z nich je napríklad to, že Dona Quijota som pokladal ja za blázna, ktorý je zavretý v liečebnom ústave. Na druhej strane sa mi však páčilo, že som tento román mohol vidieť aj v „obrazovej“ podobe a mohol som ho porovnať s mojimi predstavami. Veľmi sa mi páčil súboj Quijota s Carrascom, ktorý bol výborne vymyslený. Na knihu môžem povedať len toľko, že množstvo kníh, ktoré som už prečítal, nemôžem s ňou porovnávať. Táto sa mi zdá akási iná, čo pravdepodobne spôsobuje časové obdobie, v ktorom bola napísaná. Napriek tomu je nadčasová a hlboko odhaľuje spoločenskú krízu obdobia. Nie je len satirou na rytierske romány, ale mnohostranne vystihuje odveký konflikt medzi snom a skutočnosťou, ideálom a všednosťou. Autor v románe jedinečne spojil dva svety: svet ilúzie a svet skutočnosti. Prvý stelesňuje sám Don Quijot, ktorý zároveň v sebe zahrnuje rozličné obdobia, začínajúc stredovekom a končiac renesanciou a barokom. Jeho antonymum stelesňuje sluha Sancho Panza, zemitý a praktický človek, predstavujúci nový životný ideál, nahrádzajúci upadajúce feudálne istoty.