Andrej Sládkovič: Marína

Autor: Andrej Sládkovič
Názov diela: Marína
Žáner: básnická skladba
Hlavná postava: Marína
Hlavná myšlienka:
Téma: láska
Vydavateľstvo: Tatran
Zodpovedná redaktorka:
Ilustroval: Orest Dubay
Graficky upravila: Zuzana Bahnová

Obsah diela:

Marínu by sme mohli prirovnať k Euridike. Euridika bola totiž milovaná Orfeom rovnako, ako básnik miloval Marínu v podobe Márie Pišlovej. Orfeov spev bol taký zázračný, že obmäkčil i chladné srdcia podsvetných bohov: navrátili mu drahú Euridiku. A iba ľúbosť a až prílišná starostlivosť a strach obrala ho pri bráne o poklad. V obave o milú sa za ňou obzrel – a nesplnil tak podmienku, ktorú mu dali bohovia. Je teda iný príbeh Sládkoviča a Maríny? Táto veľpieseň už iba o tom znie, čo nie je – čo by bol básnik chcel, nech žije na veky, no čo sa už len marí: „Keď básnik Marínu písal, vedel už, už jeho ľúbosť je, ľudsky vzaté, márnosť“, hovorí A. Matuška. Sládkovič v tejto rozsiahle skladbe oslávil jednak lásku k vlasti a lásku k dievčine, čím veľmi vrúcne a úprimne vyjadril to čo cítil.

Úryvok z diela:

Vitaj nám, Sitno! Tatry vitajte!
Ty Váh prudký, ty silný Hron!
Ruky nám, duše drahé, podajte!
Svet náš, svet váš zas je jedon!
Vitaj, Ladoga, vlnenie Sávy,
Vitajte brehy Visly, Otavy,
I vy Obrohory, vitajte!
I vy, rovníka pusté osady,
I vy, dvoch pólov gigantské ľady,
vítania ohlasy dajte! –

Sládkovič pozdrav venuje nielen súčasnému svetu, ale všetkým jeho vekom. Hlasy zazneli hneď v nasledujúcej generácii.

Osobný názor: Básnická skladba má až 291 strôf, čím som bol dosť prekvapený, pretože by som určite nebol schopný napísať tak veľa, a tak úprimne a presne vyjadriť svoje city. „Pevec Maríny … prehral, ale neporazili ho, zdeptali ho a on vstal. Dostal sa z toho? … Spevom. Lebo silný ako smrť je cit, z ktorého básnil, uhlie jeho uhlie žeravé a plameň najprudkejší.“ V tak ťažkom období našich národných dejín, bolo určite veľmi náročné písať, je jedno akou formou. Preto Sládkovičovi a nielen jemu patrí môj veľký obdiv.

„Vďaka umeniu, ktoré utvorilo jeden z najkrajších klenotov našej poézie, nezmenil sa príbeh tejto lásky v márne marivo, ale pri každom novom styku s čitateľom – a najmä čitateľkou – táto veľká láska vždy znovu vstáva z már.“

Viliam Turčány