Táto veršovaná báseň alebo iným názvom PROGLAS bola napísaná v druhej polovici 9.storočia.Je to stredoveká literárna pamiatka a patrí do veľkomoravského obdobia slovenskej stredovekej literatúry , ktoré trvalo od roku 800 n.l. až do roku 1000 n.l. Autorom tejto prvej slovanskej básne je Konštantín , ktorý žil v deviatom storočí. On prišiel na Veľkú Moravu spolu so svojím bratom Metodom v roku 863 , na pozvanie veľkomoravského kniežaťa Rastislava , ktorý chcel ich príchodom dosiahnúť vzdelanosť ľudu . Lebo ľud dovtedy nerozumel franskím kňazom s latinskou liturgiou . Pred príchodom na toto územie vytvoril prvé slovanské písmo – hlaholiku , ktorej základom boli male písmena gréckej abecedy. A spolu s Metom doniesli prvý slovanský, bohoslužobný ,spisovný ale tiež literárny , umelecký a administratívny jazyk – staroslovienčinu. Títo dvaja sólunskí bratia preložili do staroslovienčiny : omšovú knihu missal, evanjélia, modlitebnú knihu pre kňazov čiže breviár, zbierku žalmov, spevník a Súdny zákonník pre svetských ľudí. V roku 867 sa obaja bratia vydali do Ríma za pápežom Hadriánom II. obhajovať slovanskú bohoslužbu . Svoj cieľ splnili.

Hlavnou myšlienkou tohto vznešene napísaného a významného diela je oslávenie slovanského prekladu Písma, rozvíjanie vzťahu Božieho slova, ľudu a vzdelanosti no nezabúda ani pozdvihnúť domáci jazyk . Autor spojil nasledujúce umelecké prostriedky a využil ich pri sprostredkovaní svojich myšlienok. Na začiatku básne použil apostrofu – oslovenie ,neskôr inverziou zamenil slovosled a polysindetou spojil vety spojkou ,,a,,. Nielen raz použil vo svojej basin anaforu a prirovnania,niektoré slová vystupňoval gradáciou a zveličil hyperbolou, no nezabúdol ani zámerne opakovať slová v tej istej vete alebo v časti. Použil tu aj opak anafory – epiforu. Nevynechal nezmyselný protikladový výrok , odborným termínom paradox, parafrázou voľne vyjadril svoje myšlienky a nakoniec pridal topiku laicky povedané citát z biblie , ktorý znie takto :

,,Chcem radšej iba pätoro slov povedať ,
rozumom prostým chcem tých päť slov vyrieknúť ,
aby aj bratia všetko porozumeli ,
než nezrozumiteľných slov vyriecť tisíce…,,
Konštantínovo dielo sa mi veľmi páčilo a oslovilo ma , štylisticky je zaujímavé s nahromadenými umeleckým prvkami . Autor hovorí o viere , o potrebe poznanie písma a vzdelanosti jazyka , kníh.