Autorom diela je Konštantín. Proglas bol napisaný na území Veľkej Moravy v rokoch 863 až 867 a predstavuje súbor prvých básní napísaných v Staroslovienskom jazyku.

Evanielium svätému som predslovom:
Konštantín sa v básni zamýšľa nad tým, ako slová vyslovené v rodnom jazyku vplývajú na život ľudí, na ich vzdelanie a vieru v Boha. Zdôrazňuje potrebu ľudí počúvať Božie slovo a vzdelávať sa vo viere práve v rodnom jazyku, ktorému rozumejú.

Konštantín v úvode básne hovorí o dôležitosti počúvať Slovo Pánovo. Ako sľubovali proroci, prichádza Kristus. Konštantín píše o Božom dare, ktorým je dar viery, Dar viery dostali aj Slovieni. Pre ľudí, ktorí ho príjmu, je to dar, ktorý sa nikdy nepokazí a človeku zostáva naveky.

Národy učia, že pre krásu duše je potrebné vyvarovať sa hriechu. Konštantín vyzdvihuje slovo, pomocou ktorého sa dá opísať Boží svet. Človek, ktorý nepozná písmo a necíti vôňu kvetov je ako z kameňa a bez duše. Konštantín vyzýva Slovienov slovami: “Počujte slovo od Boha vám zoslané”.
Dôležitejšie je vyrieknuť päť slov, ktorým všetci rozumeju ako tisic, ktorým nikto nerozumie. Konštantín hovorí k Slovienom, že slovo v cudzom jazyku znie len ako zvuk medeného zvona.

Každý človek potrebuje počúvať Božie slovo a obohatiť sa slovami v jazyku, ktorému rozumie. Konštantín hovorí, že duša, ktorá nepočuje Božie slovo v zrozumiteľnom jazyku, je ako človek, ktorý upadá bez jedla.

Každý národ by mal mať literatúru a knihy vo vlastnom jazyku. Konštantín knihy prirovnáva ku zbroji. Knihy Hospodinove preložené do rodného jazyka považuje za nástroj, ktorým sa bojuje proti nevedomosti.

Človek, ktorý sa zdokonaľuje vo viere vo svojej rodnej reči, „tomu sám Kristus svoju múdrosť vyjaví.“