Dej sa odohráva počas druhej svetovej vojny. Novela začína tým ako hlavná hrdinka Zita Černeková počúva rozhlasový prenos zo súdu, na ktorom svedčil jej muž. Svedčil proti jej bývalému milencovi Majerskému, ktorý bol obvinený z rozvracania a sabotovania družstva.

Druhá dejová línia začína rozprávaním o minulosti: K Zite domov príde počas vojny Majerský. Zita ho proti svojej vôli ukryje v izbe, lebo má stále na pamäti ako ju v mladosti zneužil. Jej muž je medzitým ukrytý v bunkri, kde s ním bol predtým aj Majerský, ale ten utiekol, lebo mal zapálené oči.

Na hliadke začujú nemeckí vojaci z Černekovej chalupy zvuk, ktorý pripomína motor. Je to však len kolíska, v ktorej Zita uspáva svojho chorého syna.
Vojaci vojdú dnu, mysliac si, že vnútri posielajú pomocou dynama a vysielačky správy partizánom. Keď zistia, že je to len kolíska, zostanú v chalupe u Zity.
Najprv sa jej pýtali, či nevie niečo o partizánoch, no pomaly začínali byť dotieravý. Nedovolili Zite obliecť si šaty, hoci mala len košeľu a sukňu. Zita ich v obave, že nájdu Majerského ponúkla chlebom.

Majerský medzitým rozmýšľal o tom ako kedysi „prenechal“ Zitu Ragalovi a bolo mu toho ľúto.
Obmann, jeden z vojakov, podľa všetkého veliaci dôstojník kázal Zite aby kolísala chlapca, lebo zvuk kolísky mu pripomínal domov.
Postupne sa vojaci začali správať veľmi neslušne a nadávať Zite, pričom ich úmyslom bolo zneužiť ju.
Medzitým to už Majerský nemohol vydržať a utiekol von oknom.

Vojaci si zo Zity ďalej uťahovali. Rozhodli sa vymočiť do hrnca a poliať tým chlapca. „Našťastie“ sa vonku začalo strieľať a všetci okrem Zity a chlapca vybehli z chalupy.
O chvíľu sa vrátili s ranenými a jedným mŕtvym. To Majerský na nich strieľal z potoka.

Vzápätí doviedli aj jeho – raneného.
Novela končí tak ako začala. O niekoľko rokov Zita počúva rádio, kde v súdnom procese Majerského odsúdia na dvanásť rokov vezenia. Hnevá sa na svojho muža, pretože svedčil proti nemu.