Dielo je členené na viacero kapitol, ktorých je 12. V ktorých je rozprávač vševediaci.
I. Kapitola: Dej sa začína typom In media res v dedine v ktorej počuť o polnoci bubnovanie bubnov. Ako obyvatelia predpokladajú, začína vojna. Vojaci prišli verbovať sedliakov na voju. Všetci muži a rodiny hovoria že pôjdu a akoby sa s tým vystatovali. Ale rodiny smútia akoby vedeli že idú na smrť. Nastáva večer. Veľa ľudí nevie zaspať. Tu autorka vyjadruje spoločenskú situáciu prostredníctvom postáv .Aj Anča ktorej už zomrel manžel a ostali jej iba dve deti, osočuje svokrovou že jej nepomáhajú. Zuza sa vydala za Peku- násilníka a opilca o ktorom v dedine hovoria že ho nebude škoda.
II. Kapitola: V dadkove sa zobudí namyslená, bohatá Líza so slovami: Načo ten hlúpy Bachter trepal na bubon? Prečo bolo potrebné nás budiť?
III. Kapitola: Rodina Matejovcov je smutná do vojny ide aj otec aj muž Anny. Rodina sa snaží Annu utešiť. Otec hovorí: Bodaj by sa tá vojna prepadla pod zem i s tými, čo ju chcú…! V krčme chlapi popíjajú. Akoby na posedy, roboty sa ani nedotknú. Staré tety hovoria že za vojnu môžu naše hriechy.
IV. Kapitola: Dej sa odohráva na úrade kde sa bohatý páni, samozrejme nenaverbovaný
nacionalisti, dušujú ako dobre že je vojna. Myslia si že vojna prinesie slávu a tak sa predbiehajú ako by radi išli na vojnu a ako ich rodiny idú na vojnu. Na čele s pánom Baláňom ktorý ospevuje rýchle a slávne víťazstvo, všimol som si že ako to v kapitole pokračuje mení dĺžku trvania vojny od 1dna do pol roka. Z prečítania páni vyzerajú ako záporné postavy. Ich názory sú smiešne keď vieme ako vojna skončí. Je tu ešte jeden mladík Štefan Širický. Hneď z fleku mi bol sympatický. Jeho srdce nehorí pre voju ale pre lásku. Keďže má iné názory páni sa doňho oprú. Prežíva vnútorný konflikt či je zbabelec alebo nie. Nakoniec prekvapí pánov s silno nacionalistickými rečami. Do budovy prichádzajú verbovaný chlapci. Baláň ktorý má veľa rečí reční, ale nikto ho nepočúva. Chlapi sú zmierený s osudom. Nesú šťastný ale ani neprotestujú berú to ako povinnosť. Opäť idú do krčmy, neveria že sa vrátia z vojny.
V. Kapitola: Stretávame sa tu so skupinou dedinských zbohatlíckých dievčat takých filmových fifleniek, takých ktoré sa nemajú radi ale navonok to nedávajú najavo. Všetky sú fascinované Štefanom, ich opisom sa dozvedáme ako vyzerá a aký je. Je tu aj Líza tá z 2kapiloli, zo začiatku sa mi zdala sympatická ale potom to bolo ako som si myslel- namyslená. Líza ľúbi Štefana- chce ho rýchlo, Štefan chce Lízu- no je bojazlivý. Líza nemá rada keď sa niečo nedeje ako ona chce, keďže je Líza bohatá môžeme pozorovať kapitalistické vzťahy. O iných chlapcov nemá skupinka záujem. V kapitole som si uvedomil že autorka opisuje spoločenskú situáciu v rôznych vrstvách.
VI. Kapitola: Ďalšia vrstva ľudí sú naverbovaný muži v krčme. Títo muži sú autorkou idealizovaný aby bol kontrast medzi krásnymi mládencami a krutou vojnou. Autorka takisto dosť presvedčivo opísala dedinskú krčmu s s pripitými Slovenskými muži, krčmu plnú spevu a kriku. Na odľahčenie je Židovský hostinský. Objavujú sa tu dvaja mládenci- bohatý ktorý nepôjdu na vojnu, zatiaľ nie tvrdia(pokiaľ budú mať peniaze). Podľa Tolstojovho- Najviac zo všetkých hovorí ten, kto nemá čo povedať. Sa rozplývajú nad tým aká bude vojna dobrá. Toto všetko pozoruje Štefan ktorý tu jedáva.
VII. Kapitola: Opäť sa stretávame so skupinkou pánov. Avšak za iných podmienok, voja zúri v plnom prúde. Niekedy nebojácny a silný páni sa začínajú báť. Vojna nie a nie skončiť, možno budú musieť ísť aj oni. Keď teraz povedia niečo vyzerá to skôr silene. Iba pán Baláň stále naivne verí že vojnu vyhrajú ešte do Veľkej noci. Po vonku všade počuť plač. Toto počuje aj Štefan láskou zaslepený ide pod okno Lízi. Líza sa plaču ľudu smeje. Keď sa to dopočuje Štefan jeho láska sa rozplynie, lebo zistí aká Líza je. Skoro behom odchádza, keď to Líza vidí sa rozhodne ho prenasledovať. Nedobehne ho. Mama Lízi si myslí že ju zle vychovala, svoju zlosť si vybíja na slúžke. Baláňovi dôjde telegram
má ísť narukovať- zrúti sa. Všetkým povie že to pre žalúdok- nechce ísť na vojnu. Chce aby namiesto neho išiel Štefan.
VIII. Kapitola: Sa odohráva v meste. Baláň vymýšľa prčo nemôže na vojnu, spomenie že Šroký nemá rodinu. Nakoniec pána Baláňa nezoberú, ale všetkým povie že prosil aby ho zobrali. Širokého zoberú. Páni oslavujú že ich nezobrali. Široký používa oratenú psychológiu na Baláňa.
IX. Kapitola: Šoroký odchádza do dediny kočom, rozmýšľa že spácha samovraždu, zastavia sa v krčme- mne pripadala ako bordel. Tam ho obletujú dievčatá. Široký nejavý záujem. Dievčatá ho berú ako Hrdinu že ide na voju. Hovoria mu aby sa skryl a nechodil.
On ale ide na vojnu. Dôjde sem aj Baláň. Pozornosť dievčat sa upriami na neho- je bohatý a chce oslavovť.
X. Kapitola: Autorka opysuje aká je vojna zlá, na príklade strát aj zranených.
XI. Kapitola: Líza sa dopočuje že Širokého odobrali. Musí ho ešte vidieť! Ani matka ani jej osobná slúžka- dôvernica vracia že je to zlý nápad, ale namyslená Líza odíde. Keď príde Široký je očarený, ale keď dobehne slúžka už sa to vráti do starých koľají.
XII. Kapitola: Do tejto kapitoly som vstúpil že ako sa vráti Široký. Ale po pár riadkoch
som zistil že toto nieje romantizmus a že to asi dobre neskončí. Do dediny dôjde Hrdina-
už ním nieje ten čo išiel na vojnu ale ten kto sa zdravý vráti. Dozvedáme sa aký bol Široký hrdina ale zabili ho. Aj keď urobil niečo hrdinské neberú ho ako Hrdinu.
Ako vo všetkých dielach Timravej je tu veľa dialógov(akoby divadelná hra) a vnútorných monológov.
