Zvieratá majú niekoľko svojich sviatkov napríklad výročie Bitky pri kravíne (12.10.), na svätojánsku noc – výročie revolúcie. Postupne začínajú spory medzi Snehuliakom a Napoleonom. Snehuliak chce postaviť mlyn, ktorý mal vyrábať elektrinu pre farmu. Tá by osvetľovala stajne, v zime by sa ňou vykurovalo, poháňala by dojičku, , cirkulárku, … Napoleon so Snehuliakom nesúhlasil. Farma sa rozdelila na dve frakcie. 1. Pod heslom Voľte snehuliaka a trojdňový pracovný týždeň, 2. Voľte Napoleona a plné korytá. Napoleon vycvičil lúpe ovce, ktoré vždy keď Snehuliak rečnil vybľakovali „Štyri nohy dobré, dve nohy zlé!“ Počas schôdze, na ktorej sa malo rozhodnúť o osude mlyna, Napoleon odhalil svojich deväť psov, ktorých keď sa narodili vzal k sebe. Tí vyštvali Snehuliaka. Zrušil zhromaždenia, iba sa schádzali aby dostávali pokyny od prasiat. Už nesedávali spolu ale Napoleon, Kvičiak a Minimus vpredu a okolo nich štyri psy.

Po troch týždňoch Napoleon rozhodol, že mlyn sa stavať bude a to, že ho nechcel stavať bol iba manéver na zbavenie sa Snehuliaka. Výstavba mala trvať 2 roky. Neskôr Napoleon začal obchodovať s okolitými farmami, na túto prácu sa mal podujať právny poradca pán Whymper. Postupne sa menili i prikázania, napr. štvrté sa zmenilo na „Nijaké zviera nesmie spať v posteli s plachtami.“Stalo sa to, keď sa prasatá presťahovali bývať do domu. Kvičiak, ktorý vždy odvôvodňoval kroky Napoleona reagoval takto“ Sú to celkom pohodlné postele! Ale jedno vám môžem povedať, druhovia, ani zďaleka nie také pohodlné, ako by sme potrebovali pri všetkej tej duševnej námahe, ..“ Počas jesenných vetrov sa zrútil mlyn, čo Napoleon pripísal za vinu Snehuliakovi. V tú zimu zvieratá mali málo potravy, živorili, no pomocou Whympera vyvracali správy o tom, že na Zvieracej farme je nedostatok potravy. Tú zimu Napoleon chcel predať kopu dreva, čo bola na dvore a nevedel sa rozhodnúť komu. Či Frederickovi z Majera, alebo Pilkingtonovi z Líščieho lesa.

V jeden večer Napoleon zvolal zhromaždenie. Už dlhšie sa po farme šírilo, že Snehuliak tu má svojich špiónov a v ten večer sa priznali štyri prasatá, tri sliepky a pár oviec Všetky boli zabité Napoleonovými psami. V tú noc taktiež zakázali spievať Zvery Anglicka.
Na ďalší rok bol mlyn konečne postavený a nazvaný Napoleonov mlyn. Okrem toho Napoleon konečne predal drevo Frederickovi. PO tom, čo bolo drevo z farmy odvezené sa zistilo, že peniaze, ktorým bolo zaplatené a ktoré mali stačiť na zariadenie pre mlyn, boli falošné. Deň po tom Frederick zaútočil na farmu. Jeho muži vyhodili mlyn do povetria a až vtedy sa vrátila odvaha zvieratám a začali opäť bojovať. Ľudí vyhnali, no bol to tvrdý boj, nazvali ho Bitka o veterný mlyn. Deň nato sa opäť začal stavať mlyn a zvieratá hrdlačili ešte viac. Okrem toho prasatá sa od nich čoraz viac oddeľovali, okrem toho, že dostávali oveľa viac potravy, ich prasiatka sa nesmeli hrávať s ostatnými, mala sa pre nich zriadiť škola a zatiaľ ich učil Napoleon sám.

V jeden večer sa Boxer v lome zranil. Napoleon ho chcel poslať do veterinárnej nemocnice. No namiesto toho ho o pár dní odviezli na konský bitúnok. Kvičiak im to vyvracal a tvrdil, že bol pri Boxerovi v posledných chvíľach jeho života no prasce si kúpili ďalšiu debničku whisky a to znamenalo, že sa dostali k peniazom.
Roky ubiehali, zvieratá ťažko pracovali, iba prasatá a psy sa mali dobre. Po istom čase Kvičiak odviedol ovce lebo ich chcel naučiť novú pieseň, po istom čase sa vrátili. V ten večer vyšli prasatá z domu na zadných a Napoleon vyšiel s bičom ruke. Ovce začali bľačať: „Štyri nohy dobré, dve nohy lepšie!“ V stodole našli namiesto 7 prikázaní iba jedno: „VŠETKY ZVIERATÁ SÚ SI ROVNÉ, ALE NIEKTORÉ SÚ SI ROVNEJŠIE. Na druhý deň prasatá, ktoré dohliadali nad prácou mali biče, chceli si dať zaviesť telefón, počúvali rádio, …

Kniha končí inšpekciou ľudí zo susedných fariem, keď večer všetci hrajú karty v dome, zvieratá sa prikradnú a zistia, že Napoleon premenoval farmu opäť na Panskú. Farmári ocenili praktiky prasiat, keď získavajú čo najväčší zisk a pritom ich zvieratá dostávajú čo najmenej potravy. PO chvíli sa strhla háka a zvieratá vonku s hrôzou „hľadeli z prasaťa na človeka, z človeka na prasa a opäť z prasaťa na človeka; nedalo sa však už rozoznať, kto je kto.“

Hl. myšlienka: Zhubné účinky moci na spoločnosť, kritika spoločnosti.