Anton Hykish Atómové leto

Narodil sa 23. februára 1932 v Banskej Štiavnici. Pochádza z úradníckej rodiny. Navštevoval gymnázium v Leviciach, potom Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Pracoval ako ekonóm, od roku 1962 v redakcii ČS rozhlasu v Bratislave. Kvôli svojmu postoju k okupácii ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy musel z rozhlasu odísť, bol vylúčený zo Zväzu slovenských spisovateľov a mal zákaz publikovania. Do roku 1989 pracoval v podniku Dielo, potom bol riaditeľom Mladých liet a od roku 1992 je veľvyslancom v Kanade.
Do literatúry vstupuje začiatkom 60. rokov. Diela: Sen vchádza do stanice (1961) - novela
Stretol som ťa (1963) - zbierka poviedok
Naďa (1964) - novela
Námestie v Mähringu (1965) - román
Čas majstrov (1977) - dvojdielny historický román
Atómové leto (1988) - román
Hikish písal aj reportáže, rozhlasové hry a cestopisy.

ATÓMOVÉ LETO (1988)
- je to román z prostredia jadrovej energetiky, zobrazuje problematický rodinný a pracovný život inžiniera Igora Chlada ( pracuje v elektrárni) krátko po černobyľskej katastrofe, zánik obce Žitňany, ktorá musí ustúpiť novej elektrárni a tiež zobrazuje atmosféru veľkej stavby atómovej elektrárne.
Autor použil pre označenie technikov, stavbárov a teda všetkých tých, čo atómku stavajú, výstižné pomenovanie: RYTIERI NEVYHNUTNOSTI, čím chcel vyjadriť to nevyhnutné: teda zánik malej obce len kvôli stavbe atómky. Téma: vyjadrenie ľudských obáv (v románe najmä cez postavu Kláry Chladovej) z toho, čo môže priniesť vedecký pokrok pre ľudstvo. Pokrok neprináša len pozitívne veci, ale bohužiaľ často aj veci negatívne. V čase, kedy bol román písaný, bol takou negatívnou vecou Černobyľ.

Hlavná myšlienka: by sa dala vyjadriť otázkou : "Čo musíme zmeniť okolo nás i v sebe, aby sme mohli žiť dôstojne a ľudsky v neľútostnom svete hrozivých síl našej civilizácie." Odpoveď na túto otázku ale musí nájsť každý sám.

Kompozícia: toto prozaické dielo je z hľadiska žánru román. Kompozične sa člení na kapitoly, ktoré sú potom rozčlenené do troch väčších celkov s názvami LETO, ČO BOLO PREDTÝM a LETO SA KONČÍ. Kompozícia je chronologická, čiastočne sa prekrýva s retrospektívou, a to najmä v časti ČO BOLO PREDTÝM( podľa názvu je to návrat do blízkej minulosti), ale aj v Kláriných úvahách. Jednotlivé kapitoly na seba nadväzujú. Striedajú sa pasáže, v ktorých je rozprávačom autor, a v ktorých sú rozprávačom samotné postavy.

Ďalej sú tu aj záznamy z kroniky obce Žitňany.
Kniha neobsahuje ilustrácie.

Jazykové prostriedky: veľké množstvo termínov najmä z oblasti jadrovej energetiky, obrazy z gréckej mytológie , slangové slová, vulgarizmy, nárečové slová, prirovnania, .. Celé dielo pôsobí jednoduchým dojmom, je ľahko porozumiteľné, menšie problémy by možno robili naozaj až príliš odborné výrazy a "DOBRE SA ČÍTA".
Autor využil aj prvky expresionizmu, a to vtedy, keď sa Igor rozhodol zalietať si (pohľad z výšky na mesto ...).

Postavy: Celý dej sa točí najmä okolo postáv manželov Chladovcov.
Igor Chlad - je technik, pragmatik, a život žije plnými dúškami. Pracuje v jadrovej elektrárni. Je presvedčený v neomylnosť techniky. Dlho bojoval o svoje miesto v elektrárni, a teraz sa ho nemieni vzdať ani kvôli svojej žene.
Klára Chladová - je filozofka, je to typ príjemnej, hĺbavej a neurotickej ženy. Neustále sa cíti byť ohrozená jadrovou elektrárňou. Stále hľadá hlbší zmysel života. Predstavuje akýsi protipól k Igorovi Chladovi ( ale vždy to tak nebolo, až keď nastúpil do elektrárne).
To sú hlavné postavy. Ďalej tu vystupuje veľké množstvo iných menších postáv, najmä pracovníkov elektrárne, ale aj obyvateľov Žitnian: napr. riaditeľ stavby, RNDR. Juraj Repáč, Lesák, Mona ( Igor sa s ňou zaplietol ) ...

Stručný dej: dielo sa začína úvodom in media res, kedy sa ocitáme uprostred manželskej hádky u Chladovcov. Príčinou tejto hádky je to, že Igor Chlad pracuje v elektrárni, ale jeho manželka Klára neustále pociťuje strach z atómu. Toto nieje jediná výmena názorov medzi manželmi, v celom diele je ich oveľa viac. Postupne sa dozvedáme o postoji občanov k novej elektrárni, veľmi dôkladne je opísaná atmosféra na stavbe, dozvedáme sa, ako pokračuje stavba. Počas celého deja nachádzame vo výpovediach postáv narážky na Černobyľkú katastrofu.
V časti ČO BOLO PREDTÝM sa ocitáme o niekoľko rokov späť. Chladovci sú ešte len mladomanželia, Igor robí skúšky na technika v elektrárni. Klára sa mu snaží pomáhať, aj keď svoj strach neskrýva. Neskôr vzťah Chladovcov chladne, Igor sa dokonca zapletie s Monikou.
Ku koncu Klára odchádza na vyšetrenie. Zomiera pri autohavárii. Záver má charakter filozofickej úvahy.