Narodil sa 23. februára 1932 v Banskej Štiavnici. Pochádza z úradníckej rodiny. Navštevoval gymnázium v Leviciach, potom Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Pracoval ako ekonóm, od roku 1962 v redakcii ČS rozhlasu v Bratislave. Kvôli svojmu postoju k okupácii ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy musel z rozhlasu odísť, bol vylúčený zo Zväzu slovenských spisovateľov a mal zákaz publikovania. Do roku 1989 pracoval v podniku Dielo, potom bol riaditeľom Mladých liet a od roku 1992 je veľvyslancom v Kanade.
Do literatúry vstupuje začiatkom 60. rokov. Diela: Sen vchádza do stanice (1961) - novela
Stretol som ťa (1963) - zbierka poviedok
Naďa (1964) - novela
Námestie v Mähringu (1965) - román
Čas majstrov (1977) - dvojdielny historický román
Atómové leto (1988) - román
Hikish písal aj reportáže, rozhlasové hry a cestopisy.

ATÓMOVÉ LETO (1988)
- je to román z prostredia jadrovej energetiky, zobrazuje problematický rodinný a pracovný život inžiniera Igora Chlada ( pracuje v elektrárni) krátko po černobyľskej katastrofe, zánik obce Žitňany, ktorá musí ustúpiť novej elektrárni a tiež zobrazuje atmosféru veľkej stavby atómovej elektrárne.
Autor použil pre označenie technikov, stavbárov a teda všetkých tých, čo atómku stavajú, výstižné pomenovanie: RYTIERI NEVYHNUTNOSTI, čím chcel vyjadriť to nevyhnutné: teda zánik malej obce len kvôli stavbe atómky. Téma: vyjadrenie ľudských obáv (v románe najmä cez postavu Kláry Chladovej) z toho, čo môže priniesť vedecký pokrok pre ľudstvo. Pokrok neprináša len pozitívne veci, ale bohužiaľ často aj veci negatívne. V čase, kedy bol román písaný, bol takou negatívnou vecou Černobyľ.

Hlavná myšlienka: by sa dala vyjadriť otázkou : "Čo musíme zmeniť okolo nás i v sebe, aby sme mohli žiť dôstojne a ľudsky v neľútostnom svete hrozivých síl našej civilizácie." Odpoveď na túto otázku ale musí nájsť každý sám.

Kompozícia: toto prozaické dielo je z hľadiska žánru román. Kompozične sa člení na kapitoly, ktoré sú potom rozčlenené do troch väčších celkov s názvami LETO, ČO BOLO PREDTÝM a LETO SA KONČÍ. Kompozícia je chronologická, čiastočne sa prekrýva s retrospektívou, a to najmä v časti ČO BOLO PREDTÝM( podľa názvu je to návrat do blízkej minulosti), ale aj v Kláriných úvahách. Jednotlivé kapitoly na seba nadväzujú. Striedajú sa pasáže, v ktorých je rozprávačom autor, a v ktorých sú rozprávačom samotné postavy.