Narodila sa v novohradskej dedinke Polichno v roku 1867. Základné vzdelanie získala od otca, ktorý bol evanjelický farár. Neskôr navštevovala dievčenský ústav v Banskej Bystrici. Po otcovej smrti (1909) sa presťahovala do Ábelovej , kde pracovala ako opatrovateľka v materskej škole. Roku 1945 sa presťahovala do Lučenca, kde žila až do svojej smrti (1951) a kde je aj pochovaná.
TVORBA: môžeme ju rozdeliť do 4 skupín:
1. diela s dedinskou tematikou – poviedky Na jednom dvore, Mojžík, Mocnár, Márnosť všetko, Ondro Hľonzo, Ťapákovci, ...
2. vidiecka inteligencia – poviedky Ťažké položenie, Tak je darmo, Pozde, Nemilí, Bez hrdosti, Veľké šťastie, ...
3. protivojnový námet – Hrdinovia, Skon Paľa Ročku
4. autobiografický charakter – novely Skúsenosť, Všetko za národ
Po roku 1918 napísala Timrava aj niekoľko divadelných hier – Chudobná rodina, Páva, Odpoveď, Prekážky.
Skúsenosť (1902)
Táto autobiografická novela vyvolala veľa rozruchu (súhlasu aj protestov), tak redaktor Škultéty bol nútený najkritickejšie miesta povynechávať. Iba vďaka Dr. Ivana Kusého, ktorý tieto časti našiel v archíve, poznáme dnešnú podobu Skúsenosti. Príčinou takého veľkého ohlasu bolo to, že väčšina slov. čitateľov rozpoznala skutočné miesta a osoby nachádzajúce sa v tejto novele (Vodňany – Dolný Kubín, pani Bukovičová – vdova Országhová, u ktorej Timrava kedysi pracovala, Villinský Vajanský, básnik Javor – Hviezdoslav, Marína Majtáňová – samotná autorka...). Skutočným spoločenským dosahom Skúsenosti bolo to, že Timrava tak podala typický obraz vtedajšieho slov. malomesta. Autorka už nezobrazovala rozpory medzi Slovákmi a Maďarmi, ako to robili iní spisovatelia vtedajšej doby, ale smelo ukázala na prázdnotu, falošnosť, lakomosť a nečestnosť slov. buržoázie, čím sa ako prvá dotkla „zakázanej“ témy. Všetko však podáva iróniou a s výsmechom, no odvážne. Koniec koncov dokázala pravdivo zobraziť ako majetok, role, peniaze rôzne formujú ľudí, ako im krivia charakter, ako bránia utváraniu čistých ľudských vzťahov. Všetko, aj láska, sa musí podrobovať majetku a peniazom.
HLAVNÉ POSTAVY:
pani Bukovičová- bohatá a povýšenecká osoba s maskou národovkyne, v spoločnosti usmievavá a príjemná dáma, no doma je žena - tyran, ktorá sa vŕši na slúžkach i na svojej spoločníčke Maríne
Marína Majtáňová – žena, ktorá vysoko prevyšuje pani Bukovičovú a jej okolie, je schopná žiť aj plným, opravdivým citovým životom, s chuťou slúžiť veci svojho národa úprimne, bez pretvárky, bez falošných kompromisov a bez vyhliadky na vlastný zisk a pohodlie
OBSAH:
Dej sa začína rozhovorom Maríny s jej matkou a sestrou, ktoré ju presviedčajú, aby na rok odcestovala, spoznala kúsok sveta. Marína o tom začne uvažovať, až nakoniec sa rozhodne tak spraviť.
Mesto, do ktorého sa mieni presťahovať sú Vodňany, ktoré tiež nazýva Kocúrkovom, pretože tu žijú povahovo zvláštni ľudia. V tom meste má každý na tvári masku a hrá sa na veľkého národovca, no skutočnosti je to tak, že tu každý každého ohovára a namiesto toho, aby sa staral o svoj vlastný život, stará sa do života druhých.
Marína, na odporúčanie jej známeho – Cyrila Krymského – sa dostáva k vdove Bukovičovej, kde pracuje ako spoločnica (slúžka). Tá nemá rada nikoho okrem seba, tak každému nachádza rôzne chyby a ani Marína nie je výnimkou. V tomto dome žije bez chvíľky pokoja, súkromia a v neustálom strachu z pani Bukovičovej.
Žela, krstňa vdovy Bukovičovej, je taká istá ako samotná pani a tiež na Maríne nachádza samé nedostatky, napríklad Marínin účes, klobúk či kabát, pretože sa neriadia najnovšou módou.
Jedného dňa sú pani Bukovičová spolu so Želou a Marínou pozvané do Lehoty na oslavu menín tamojšieho farára. Na oslavu však nejde ako hosť, ale ako slúžka, ktorá pomáha znášať jedlo zo stola. Spoznáva sa tu s Boženou, ktorá je rozdielnej povahy ako jej sestra Žela. Po obede sa s ňou ide prejsť na čerstvý vzduch, člnkovať sa a po prvýkrát za celú dobu sa cíti aspoň kúsok voľná, odviazaná.
