Po návrate z tejto oslavy sa všetko vracia do starých koľají. Marína vstáva ráno o piatej, aby stihla porobiť všetku prácu, čo jej nakázala vdova a nejde spať skôr ako o jedenástej. Po čase Marínu omrzí správanie sa pani Bukovičovej, tak sa rozhodne vrátiť sa domov. S odhodlaním, no so strachom povie vdove, že jej napísala sestra, že ju potrebujú doma. Pani Bukovičová o tomto nechce ani počuť a Maríne zakáže odsťahovať sa pod zámienkou, že sa Marína zaviazala slúžiť u nej rok. No pravdou je, že by vdova ťažko našla tak dobrú spoločnicu ako Marína. Marína však trvá na svojom, až sa jej podarí vdovu zlomiť.
Po istom čase prišiel deň, keď sa Marína mala vrátiť domov. V ten deň bola pani Bukovičová neobyčajne namrzená, a keď sa blížil čas odchodu, vdova jej hodila plat takým spôsobom, až sa Marína bála dýchať. Tá sa s ňou aj napriek tomu kultivovane rozlúčila. Marína nasadla do koča, ktorý ju odviezol na stanicou a až keď nastúpila do vlaku, cítila ako jej spadla ťarcha zo srdca a bola konečne šťastná, že sa vracia domov.

Novela Skúsenosť obsahuje až priveľa opisov každej jednej osoby, miesta či pocitov ( napr. keď cestovali do Lehoty, šli cez most, ktorý autorka opísala takto: „ Ani nepočuť šumot vody, tak vysoko je most nad ňou; no aj ide si tá voda celkom pohodlne , prevaľuje sa. Voda je krásna, čistá, plytká. Spodok jej, posiaty drobnými čistými skalkami, vidno ako v potoku. Len kde-tu hĺbka čierna.“ Alebo keď opisovala Marínu (seba) : „ Vskutku, ide od domu nízka, tenká postava a hlavu drží dolu, akoby peniaze hľadala. Zdá sa byť rozdielnou od iných dám na ulici, krok má strmý, ale akoby sa nútila k nemu, na tvári úzkosť a akýsi naplašený svit v očiach.“ ). Taktiež dielo obsahuje veľa nárečových a zastaraných slov, napr. kľampa (nadávka), vicišpán (podžupan), kasňa (skriňa), žehrať (nadávať), perón (nástupište)...