Narodila sa v novohradskej dedinke Polichno v roku 1867. Základné vzdelanie získala od otca, ktorý bol evanjelický farár. Neskôr navštevovala dievčenský ústav v Banskej Bystrici. Po otcovej smrti (1909) sa presťahovala do Ábelovej , kde pracovala ako opatrovateľka v materskej škole. Roku 1945 sa presťahovala do Lučenca, kde žila až do svojej smrti (1951) a kde je aj pochovaná.
TVORBA: môžeme ju rozdeliť do 4 skupín:
1. diela s dedinskou tematikou – poviedky Na jednom dvore, Mojžík, Mocnár, Márnosť všetko, Ondro Hľonzo, Ťapákovci, ...
2. vidiecka inteligencia – poviedky Ťažké položenie, Tak je darmo, Pozde, Nemilí, Bez hrdosti, Veľké šťastie, ...
3. protivojnový námet – Hrdinovia, Skon Paľa Ročku
4. autobiografický charakter – novely Skúsenosť, Všetko za národ
Po roku 1918 napísala Timrava aj niekoľko divadelných hier – Chudobná rodina, Páva, Odpoveď, Prekážky.
Skúsenosť (1902)
Táto autobiografická novela vyvolala veľa rozruchu (súhlasu aj protestov), tak redaktor Škultéty bol nútený najkritickejšie miesta povynechávať. Iba vďaka Dr. Ivana Kusého, ktorý tieto časti našiel v archíve, poznáme dnešnú podobu Skúsenosti. Príčinou takého veľkého ohlasu bolo to, že väčšina slov. čitateľov rozpoznala skutočné miesta a osoby nachádzajúce sa v tejto novele (Vodňany – Dolný Kubín, pani Bukovičová – vdova Országhová, u ktorej Timrava kedysi pracovala, Villinský Vajanský, básnik Javor – Hviezdoslav, Marína Majtáňová – samotná autorka...). Skutočným spoločenským dosahom Skúsenosti bolo to, že Timrava tak podala typický obraz vtedajšieho slov. malomesta. Autorka už nezobrazovala rozpory medzi Slovákmi a Maďarmi, ako to robili iní spisovatelia vtedajšej doby, ale smelo ukázala na prázdnotu, falošnosť, lakomosť a nečestnosť slov. buržoázie, čím sa ako prvá dotkla „zakázanej“ témy. Všetko však podáva iróniou a s výsmechom, no odvážne. Koniec koncov dokázala pravdivo zobraziť ako majetok, role, peniaze rôzne formujú ľudí, ako im krivia charakter, ako bránia utváraniu čistých ľudských vzťahov. Všetko, aj láska, sa musí podrobovať majetku a peniazom.
HLAVNÉ POSTAVY:
pani Bukovičová- bohatá a povýšenecká osoba s maskou národovkyne, v spoločnosti usmievavá a príjemná dáma, no doma je žena - tyran, ktorá sa vŕši na slúžkach i na svojej spoločníčke Maríne
Marína Majtáňová – žena, ktorá vysoko prevyšuje pani Bukovičovú a jej okolie, je schopná žiť aj plným, opravdivým citovým životom, s chuťou slúžiť veci svojho národa úprimne, bez pretvárky, bez falošných kompromisov a bez vyhliadky na vlastný zisk a pohodlie
OBSAH:
Dej sa začína rozhovorom Maríny s jej matkou a sestrou, ktoré ju presviedčajú, aby na rok odcestovala, spoznala kúsok sveta. Marína o tom začne uvažovať, až nakoniec sa rozhodne tak spraviť.
Mesto, do ktorého sa mieni presťahovať sú Vodňany, ktoré tiež nazýva Kocúrkovom, pretože tu žijú povahovo zvláštni ľudia. V tom meste má každý na tvári masku a hrá sa na veľkého národovca, no skutočnosti je to tak, že tu každý každého ohovára a namiesto toho, aby sa staral o svoj vlastný život, stará sa do života druhých.
Marína, na odporúčanie jej známeho – Cyrila Krymského – sa dostáva k vdove Bukovičovej, kde pracuje ako spoločnica (slúžka). Tá nemá rada nikoho okrem seba, tak každému nachádza rôzne chyby a ani Marína nie je výnimkou. V tomto dome žije bez chvíľky pokoja, súkromia a v neustálom strachu z pani Bukovičovej.
Žela, krstňa vdovy Bukovičovej, je taká istá ako samotná pani a tiež na Maríne nachádza samé nedostatky, napríklad Marínin účes, klobúk či kabát, pretože sa neriadia najnovšou módou.
Jedného dňa sú pani Bukovičová spolu so Želou a Marínou pozvané do Lehoty na oslavu menín tamojšieho farára. Na oslavu však nejde ako hosť, ale ako slúžka, ktorá pomáha znášať jedlo zo stola. Spoznáva sa tu s Boženou, ktorá je rozdielnej povahy ako jej sestra Žela. Po obede sa s ňou ide prejsť na čerstvý vzduch, člnkovať sa a po prvýkrát za celú dobu sa cíti aspoň kúsok voľná, odviazaná.
Po návrate z tejto oslavy sa všetko vracia do starých koľají. Marína vstáva ráno o piatej, aby stihla porobiť všetku prácu, čo jej nakázala vdova a nejde spať skôr ako o jedenástej. Po čase Marínu omrzí správanie sa pani Bukovičovej, tak sa rozhodne vrátiť sa domov. S odhodlaním, no so strachom povie vdove, že jej napísala sestra, že ju potrebujú doma. Pani Bukovičová o tomto nechce ani počuť a Maríne zakáže odsťahovať sa pod zámienkou, že sa Marína zaviazala slúžiť u nej rok. No pravdou je, že by vdova ťažko našla tak dobrú spoločnicu ako Marína. Marína však trvá na svojom, až sa jej podarí vdovu zlomiť.
Po istom čase prišiel deň, keď sa Marína mala vrátiť domov. V ten deň bola pani Bukovičová neobyčajne namrzená, a keď sa blížil čas odchodu, vdova jej hodila plat takým spôsobom, až sa Marína bála dýchať. Tá sa s ňou aj napriek tomu kultivovane rozlúčila. Marína nasadla do koča, ktorý ju odviezol na stanicou a až keď nastúpila do vlaku, cítila ako jej spadla ťarcha zo srdca a bola konečne šťastná, že sa vracia domov.
Novela Skúsenosť obsahuje až priveľa opisov každej jednej osoby, miesta či pocitov ( napr. keď cestovali do Lehoty, šli cez most, ktorý autorka opísala takto: „ Ani nepočuť šumot vody, tak vysoko je most nad ňou; no aj ide si tá voda celkom pohodlne , prevaľuje sa. Voda je krásna, čistá, plytká. Spodok jej, posiaty drobnými čistými skalkami, vidno ako v potoku. Len kde-tu hĺbka čierna.“ Alebo keď opisovala Marínu (seba) : „ Vskutku, ide od domu nízka, tenká postava a hlavu drží dolu, akoby peniaze hľadala. Zdá sa byť rozdielnou od iných dám na ulici, krok má strmý, ale akoby sa nútila k nemu, na tvári úzkosť a akýsi naplašený svit v očiach.“ ). Taktiež dielo obsahuje veľa nárečových a zastaraných slov, napr. kľampa (nadávka), vicišpán (podžupan), kasňa (skriňa), žehrať (nadávať), perón (nástupište)...
