(v interpretácii Michala Gáfrika)
Do dvoch dielov (Martin Rázus I. a Martin Rázus II.) zhrnul popredný literárny vedec Michal Gáfrik svoj literárnohistorický pohľad na výraznú literárnu i politickú osobnosť slovenského medzivojnového života Martina Rázusa. Kým prvý diel s podtitulom Osobnosť a dielo (1888 - 1923) vyšiel v Literárnom informačnom centre v roku 1998, druhý diel tejto rozsiahlej monografie, mapujúci a analyzujúci pôsobenie M. Rázusa na slovenskej literárnej a politickej scéne od roku 1923 až do jeho predčasnej smrti v roku 1937, práve vychádza (LIC, Bratislava 2000).

Literárnohistorický, kritický a nepochybne aj hlboko ľudský záujem M. Gáfrika o Martina Rázusa, ktorý podľa jeho vlastných slov "stelesňuje v sebe nielen svoj individuálny osud, ale kus novodobej slovenskej duchovnej histórie, novodobého slovenského myslenia a zápasov", trvá už viac ako tri desaťročia a - čo je napohľad zdanlivo paradoxné, ale v slovenskej politickej a spoločenskej realite posledného polstoročia nijako neprekvapuje - dramatický až tragický životný i literárny osud M. Rázusa akoby sa preniesol aj na jeho monografistu: lebo hoci sa Michal Gáfrik začal Rázusom zaoberať v polovici šesťdesiatych rokov (najskôr dôkladným archívnym výskumom a potom publikovaním štyroch analytických štúdii), pre svoje občianske a politické postoje v roku 1968 musel opustiť svoju prácu, bol vystavený odbornej, občianskej a politickej diskriminácii - a tak jeho prvá ucelená práca Etická próza Martina Rázusa, vyšla až v roku 1979 ako samizdat. Ďalšia odborná publikácia Rázusove návraty mohla preto vyjsť až po páde komunistického režimu.

A až o desaťročie neskôr, v roku 2000, vo svojej dvojdielnej monografii mohol Gáfrik predstaviť kultúrnej verejnosti ucelený a predchádzajúcimi politickými limitmi už neobmedzovaný pohľad na jednu z kľúčových osobností slovenského literárneho a politického života 20. storočia, na spisovateľa, politika ale aj človeka tragického osudu, ktorého život a dielo podliehalo príliš často dobovým, najmä politickým deformáciám. Gáfrikovu monografiu preto môžeme vnímať aj ako snahu vrátiť Rázusovi to miesto v slovenskej literatúre i politike, ktoré mu v nej zaslúžene patrí.

Prvý diel monografie mapuje a analyzuje prvé Rázusove životné kroky a jeho prvé literárne pokusy, ideové i tvorivé zmätky a krízy jeho mladosti, štúdiá v Škótsku, vyrovnávanie sa s dobovými literárnymi smermi a prúdmi (najmä s poéziou Slovenskej moderny), a najmä roky prvej svetovej vojny, kedy sa Rázus naplno prejavil ako veľká tvorivá i morálna osobnosť: na sklonku vojny vychádza jeho významné básnické dielo Z tichých a búrnych chvíľ, ktorého ohlas bol mimoriadny a podľa slov Š. Krčméryho "dosť veľký náklad (1200 výtlačkov) sa tak rýchlo rozchytal, ako vari ani jedna slovenská básnická zbierka". Po skončení vojny vychádzajú zbierky To je vojna! a Hoj, zem drahá... Kapitolou s výrečným názvom Od panegyrika prevratu k jeho epigramatikovi a rušiteľovi poprevratových ilúzii Gáfrik završuje prvý diel monografie, ťažiskom ktorého bola literárnohistorická a textologická analýza prvého tvorivého obdobia M. Rázusa - aj keď už aj v tomto období do jeho tvorby stále viac "presakuje" dobový národný a politický život, jeho smerovanie a aj jeho prvé deformácie.
Druhý, textovo rozsiahlejší diel monografie preto nepomerne väčší priestor venuje neliterárnym, najmä politickým aktivitám Martina Rázusa.

Stáva sa z neho politik, často akoby proti vlastnej vôli - lebo Rázus za svoje pravé životné poslanie považoval literatúru a literárnu tvorbu. Ale, ako to vysvetľuje Gáfrik "reálna skutočnosť poprevratového Slovenska, nástojčivé potreby obrany slovenskej národnej identity a desivé sociálne položenie najširších vrstiev obyvateľstva však zvrátili Rázusove tvorivé literárne túžby a plány". A krátka životná púť (nedožil sa ani svojej päťdesiatky), ťažká choroba, ale iste aj nevyberané útoky jeho politických nepriateľov, nedovolili Rázusovi dokončiť aspoň rozpracované literárne projekty, ktorých zachované fragmenty, podľa Gáfrika, "nemálo sľubovali aj z čisto umeleckého hľadiska". No zároveň, píše ďalej Gáfrik, "hoci dôsledkom Rázusovho vstupu do verejného a politického života bolo množstvo osobných ústrkov, urážok a trpkých sklamaní, čo zrejme urýchlilo aj jeho predčasný skon, práve toto vstúpenie do politiky (vstúpenie plnou váhou jeho osobnosti) urýchlilo vyprofilovanie Rázusa ako významnej syntetickej osobnosti. Osobnosti, ktorá obsiahla, jedinečne premyslela a prežila celú tragiku existenčného zápasu slovenského ľudu a národa". Preto sa Gáfrik v tomto zväzku monografie sústreďuje práve na plastické a syntetické vykreslenie takto chápaného Rázusovho obrazu. A v snahe podať ho čo najúplnejšie, bez dobovej a aj neskoršej politickej tendenčnosti, rozširuje druhý zväzok monografie o dve ďalšie kapitoly: Úskalia česko-slovenských vzťahov a Rázusovo chápanie nacionalizmu.

Dvojzväzková, takmer 500-stranová monografia Michala Gáfrika o osobnosti a diele Martina Rúzusa, prináša do slovenskej literatúry a kultúry zatiaľ najúplnejší a konečne neskreslený obraz tejto významnej postavy slovenskej literatúry a politiky 20. storočia. Jej knižným vydaním umožnilo Literárne informačné centrum zavŕšiť autorovi desaťročia trvajúci literárnohistorický záujem o dielo Martina Rázusa. Na knižný trh sa tak dostáva dielo, ktoré svojou poznávacou hodnotou, syntetizujúcim prístupom k skúmanej osobnosti a jeho dielu, ako aj interpretačnou hĺbkou a jasnosťou, patrí k tomu najlepšiemu, čo v literárnovednom žánri na Slovensku v uplynulom desaťročí vzniklo.
Anton Baláž