Daniel Krman
Narodil sa 28. augusta 1663 v dedinke pri Trenčianskych Tepliciach. Tu sa pred nájazdom turecko-tatárskeho vojska uchýlili jeho otec - farár Daniel Krman a matka Anna rod. Masníková.
Na jar 1664 prešli na faru na Turú Lúku. Daniel dostal prvé základy vzdelania doma a ako 6 ročný šiel z domu na školu v Sokolišti, potom študoval v Ilave, Trenčíne a na viacerých miestach.
Jeho otec žil v exiliu, pretože bratislavský súd predvolával ev. farárov a učiteľov pre údajnú účasť na Vasselényiho sprisahaní. Avšak r. 1681 ožili nádeje na zlepšenie pomerov v Uhorsku. Nespokojenci s vládou Leopolda I. na čele s kežmarským šľachticom Imrichom Tokolym s tureckou podporou zaujali takmer celé Slovensko a prinútilo Leopolda I. upustiť od absolutistickej formy panovania. Leopold I. zvolal uhorský snem, na ktorom sa formálne povolil exulantom návrat do vlasti a sľubovala sa náboženská sloboda z r. 1608.
Otec Daniel opustil svoje exilium a zaujal miesto domáceho kazateľa. D. Krman mladší v tom čase študoval na akadémii v Lipsku, a potom vo Wittenbergu, kde skončil teologické štúdiá. Vrátil sa s otcom na Turú Lúku.
Po porážke Turkov pri Viedni r. 1683, ktorá znamenala Tokolyho pád, sa začala upevňovať habsburská moc v Uhorsku.
Krman vyskúšal niekoľko učiteľských miest, po smrti otca sa stal farárom na Turej Lúke. Od r. 1690 pôsobil ako farár na Myjave. Tu sa pustil do písania Slovenskej gramatiky. V nej vyjadruje myšlienku, že slovenčina je matkou ostatných slovanských jazykov, čím predbieha osvietenské a romantické jazykové teórie. Napísal Gramatiku českú, v ktorej učí nielen čítať a písať, ale aj rozbor a skladbu a podáva pravidla na skladania rytmov, piesní a básní. Vydaniu gramatiky sa nedožil. Zostala natoľko ukrytá, že prvenstvo v napísaní gramatiky pripísal Matej Bel r. 1746 Pavlovi Doležalovi. Tá však bola temer doslovným prevzatím Krmanovej. V r. 1699 bol ako ev. farár uväznený v Čachtickom kaštieli, z kade sa ešte toho roku vyslobodil, ale v Uhorsku už zostať nemohol, a tak odišiel do Berlína. Krmanova záležitosť bola predložená vo Viedni cisárovi, ale nemal úspech.
Krman sa presťahoval do Wittenbergu. Stýka sa so slovenskými, českými exulantmi a nemeckými vzdelancami. Venoval sa matematike a astronómii. Keď sa pomery na Myjave urovnali, Krman sa mohol konečne vrátiť do vlasti.
V r. 1204 nečakane odchádza do Žiliny. V apríli 1706 získava biskupskú hodnosť.