Mali 3 deti, najstaršieho Petra, ktorý sa oženil s Darijou. Mladší syn dostal meno Grigorij a bol slobodný a najmladšia bola Dunaška, kt. sa tiež ešte nevydala. Pantelej bol pracovitý človek a pod jeho vedením rodine nič nechýbalo, všimol si však, že Grigorij pokukuje po susedovej manželke Aksiňji, ktorú manžel Stepan často bil a zatiaľ boli bezdetný. Pantelej Grigorija upozornil, že ak neprestane, zmláti ho a ožení.
Stepanovi a Petrovi sa blíži povinný vojenský výcvik. Grigorij stále Aksiňju zvádza a tej sa jeho náklonnosť veľmi páči. Keď Stepan odišiel, začali spolu spávať. Vôbec to však netajili. Tak sa zvesti o Aksiňjinej nevere dostali až k Stepanovi, kt. keď sa vrátil z vojny, pokúsil sa ženu poriadne zmlátiť, Grigorij mu v tom však zabránil. Stepan zistil, že Aksiňju napriek tomu ľúbi. Aksiňja sa však do Grigorija zaľúbi a muž jej je ešte odpornejší ako zvyčajne. Grigorij považoval Aksiňju len za formu zábavy a keď otec povedal, že sa musí oženiť, bolo mu to jedno, dokonca bol rád, že mu bude po vôli ďalšia žena.
Tak sa vybrala rodina Melechovová na pytačky k bohatým Grigorievičovcom. Tí dcéru Nataľju vydať nechceli, že mala už aj lepšie ponuky, ale Nataľji sa Grigorij zapáčil a vôbec jej nevadila jeho povesť, bola zaslepená výzorom a presvedčila rodičov, aby ju vydali. Jej brat Mitrij, kt. bol Grigorijovým kamarátom a vedel o jeho spôsoboch, ju veľmi odrádzal, ale ona sa nedala. Aj Nataľja sa Grigorijovi veľmi páčila a mala pracovitú povahu, čo bolo dobre, lebo Grigorij bol všeličo, ale lenivý nie. Keď sa zobrali, Aksiňja prisahala, že ich rozdelí.
2. Časť
A tak Grigorij začal žiť s Nataľjou, avšak čím ďalej tím viac zisťoval, že na Aksiňji mu naozaj záleží. Nataľja mu k srdcu neprirástla. A aj keď ho mala veľmi rada a priala si, aby sa všetko dalo do poriadku, po pol roku sa však rozhodla odísť. Melechovovci si Nataľju veľmi obľúbili a keď sa to dozvedeli, Pantelej sa rozhodol, že buď dá Grigorij všetko do poriadku alebo ho už nechce vo svojom dome vidieť. Grigorij odišiel. 1. noc strávil u kamaráta a cez deň si vybavil pre seba a Aksiňju službu u bývalého generála Nikolaja Alexejeviča Listnického a jeho syna Jevgenija. Griška robil kočiša a Aksiňja kuchárku pre robotníkov. V tej dobe bola už Aksiňja tehotná a sama si nebola istá, s kým má to dieťa. Aj Grišku trápilo, koho je to dieťa a v noci, keď Aksiňja spala, pozeral sa na dieťa a hľadal spoločné črty s ním aj so Stepanom. Inak nažívali celkom spokojne, akurát Aksiňju sem tam balil Jevgenij, kt. však chodil k otcovi len na prázdniny. Blížila sa Grigorijova 4-ročná vojenská služba.
Natalľja sa aj napriek Pantelejovým a Iľjiničiným prosbám, aby aj tak zostala bývať u nich, rozhodla ísť späť k rodičom. Tí ju neprivítali vôbec nadšene, lebo na začiatku jej všetci tvrdili, že si Grigorija nemá brať. Ona ešte stále dúfala a verila, že sa Grigorij vráti a budú zasa žiť spolu, tá neistota ju mučila natoľko, že sa rozhodla poslať Grigorijovi po sluhovi odkaz, v kt. sa ho priamo spýtala, či je už na pevno rozhodnutý zostať s Aksiňjou. On jej len na zdrap papiera napísal „Ži sama“. Pre Nataľju to bolo ešte ťažšie, lebo ju ohovárali a smiali sa jej takmer všetky ženy z dediny. Na veľkú noc už na tom bola tak zle, že sa pokúsila o samovraždu. Podrezala si krk a chcela sa bodnúť dýkou do srdca, avšak netrafila a Mitrij ju našiel a ona prežila. Po tomto sa rodičom ešte viac odcudzila. Prerezala si nejaký nerv a hlava jej zostala nejako nakrivo. Rozhodla sa ísť späť k Melechovovcom. Tí ju okrem Darji prijali s otvorenou náručou. Druhá časť sa končí tým ako Grigorij odchádza na vojenskú službu.
3.časť
Na začiatku vojny sa Grigorij dostáva do 12. donského kozáckeho pluku. Grigorij spoznáva biedu vojenského života. Medzičasom stotník Listnickij odíde od cárskej stráže na front. Aksiňja sa má dobre, akurát je jej smutno za Grišom, ktorý aj keď jej napíše list, akoby z donútenia a ani slovkom nespomenie, že by mu chýbala. Aksiňji padol kameň zo srdca, pretože malej Tatiane bledé vlásky vypadali a nahradili ich čierne kučeravé, presne také, ako má Griška. Aj oči a črty tváre sa jej zmenili a čoraz väčšmi vyzerá ako Griša.
Jedného dňa pošlú Grigorijov pluk do bitky, kde ho maďarský dôstojník zasiahne šabľou do hlavy a Grigorij stratí vedomie a spadne z koňa. Všetci si myslia, že je mŕtvy a veliteľ už dokonca aj napísal Melechovcom, tí sú úplne zničení. Griška sa preberie na poli, spomenie si, čo sa stalo. Je trávu, aby nestratil vedomie, orientuje sa podľa hviezd a snaží sa odplaziť na východ. Po nejakom čase sa mu podarí postaviť. Neskôr narazí na vážne zraneného plukovníka, ktorý počas cesty stratí vedomie. Griška ho celý zbytok cesty nesie. Za tento čin si vyslúžil vyznamenanie a povýšili ho na poddôstojníka. K Melechovovcom príde o tom všetkom list od Petra a Pantelej ho ukazuje po celej dedine. Narazí na Mirona Grigorieviča a poháda sa s ním v zmysle, že Griša je odvážny len vo vojne a že nemal opúšťať Nataľiu atď.
Stotnik Listnický je pri jednom útoku vážne zranený do hlavy a ruky. Je odvezený do nemocnice a potom odchádza na dovolenku domov. Aksiňjina dcéra Tatiana je chorá a zomiera.
Jedného dňa zhodí na Grigorijov pluk lietadlo nepriateľa bombu a Grigorij má zranené oko a posielajú ho na kliniku do Moskvy. Tu sa stretne z Ukrajincom Andrejom Harančom, kt. je veľkým odporcom vojny a kráľovskej rodiny vôbec. Má na Grigorija obrovský vplyv. Po dokončení liečby na klinike je Giriška prevezený do jednej nemocnice, neskôr odchádza na dvojtýždňovú dovolenku domov.
Medzičasom Listnický využije Aksiňjinho stavu, začnú si spolu. Keď Griška príde do Jahodného, prvý koho stretne je dedko Šaško, kt. tiež pracuje u pána Listnického a všetko o Aksiňji a mladom Listnickom mu porozpráva. Grigorij sa s Aksiňjou rozíde a Jevgenija zmláti. Odíde domov a vráti sa späť k Nataľji.
